Vo vnútri Chameneího kruhu: Najvyšší vodca Iránu stratil tých, ktorých vždy počúval. Hrozí, že urobí fatálnu chybu
Iránsky najvyšší vodca Alí Chameneí stojí v čase vojny s Izraelom pred najvážnejšou výzvou svojho dlhého vládnutia. Prišiel o kľúčových poradcov a strategické rozhodnutia teraz prijíma v užšom kruhu než kedykoľvek predtým. Ako funguje jeho mocenský aparát a prečo môže byť ticho okolo neho varovným signálom?
Keď 86-ročný ajatolláh Alí Chameneí sedí vo svojom sídle v Teheráne, neexistuje v Iráne vyššia moc. Vodca islamskej republiky rozhoduje o vojne i mieri, o menách sudcov, ministroch aj generáloch. A predsa teraz - po viac ako troch desaťročiach na čele krajiny - čelí možno najväčšiemu strategickému tichu svojho života. Nie preto, že by nemal moc, ale preto, že mu zomreli tí, ktorí mu radili.
Ako upozornil denník The Times of Israel (ToI), izraelské letecké útoky z minulého týždňa zasiahli úzky kruh najvyšších vojenských poradcov, ktorí zohrávali kľúčovú úlohu pri strategických rozhodnutiach. Medzi zabitými sú veliteľ Revolučných gárd Hosejn Salámí, šéf raketového programu Amír Alí Hadžizáde a spravodajský dôstojník Mohammad Kázemí.
Všetci patrili do vnútorného kruhu zhruba 15 až 20 osôb, ktoré sa podieľali na konzultáciách s Chameneím o najdôležitejších otázkach obrany, bezpečnosti a zahraničnej politiky.
Podľa piatich zdrojov oboznámených s fungovaním poradného mechanizmu, s ktorými sa denník rozprával, však vzniká riziko strategických omylov.
Chameneí sústreďuje moc, rozhoduje po konzultácii
Ajatolláh Chameneí má ako najvyšší vodca Iránu konečné slovo vo všetkých zásadných politických, vojenských a náboženských otázkach. Je najvyšším veliteľom ozbrojených síl a má výlučné právo menovať a odvolávať vysokopostavených predstaviteľov vrátane sudcov, ministrov a vojenských veliteľov. Pod jeho priamu kontrolu spadajú aj Revolučné gardy, ktoré majú osobitné postavenie mimo bežného velenia ozbrojených síl.
Chameneí bol zvolený do funkcie v roku 1989 po smrti Rúholláha Chomejního.
Ako pripomenul portál Sky News, Chameneí je bývalý prezident a niekdajší odporca monarchie, ktorý prežil pokus o atentát a je ochrnutý na pravú ruku. Moc si upevnil najmä prostredníctvom lojálneho aparátu a dôsledným dohľadom nad kľúčovými inštitúciami, ako je dozorná rada či zbor expertov.
Rozhodnutia prijíma Chameneí po sérii konzultácií, ktoré prebiehajú ad hoc formou, keď jeho kancelária pozýva príslušných poradcov na stretnutie. Tento mechanizmus sa podľa zdrojov opiera najmä o úzky okruh osôb s úplnou lojálnosťou voči vodcovi a ideológii islamskej republiky.
Náhrada za padlých poradcov nie je
Strata vysokopostavených veliteľov Revolučných gárd zasiahla vnútorný systém, ktorému Chameneí dôveroval od 90. rokov. Tieto štruktúry zabezpečovali nielen vojenskú ochranu režimu, ale aj koordináciu s regionálnymi spojencami v rámci tzv. Osi odporu. Okrem zabitých poradcov prišiel Chameneí v uplynulom roku aj o blízkych spojencov v regióne - zahynul vodca Hizballáhu Hasan Nasralláh a padol režim sýrskeho prezidenta Baššára al-Asada.
Podľa ToI zostávajú vplyvnými osobami v Chameneího okolí napríklad poradca pre bezpečnosť Alí Asghar Hidžází, vedúci úradu najvyššieho vodcu Mohammad Golpájegání či diplomati Alí Akbar Velajátí a Kamál Charází.
Významnú rolu zohráva aj Chameneího syn Modžtaba, ktorý v posledných rokoch pôsobí ako neformálny koordinátor medzi jednotlivými mocenskými zložkami. Podľa viacerých zdrojov má blízke väzby na Revolučnú gardu a je považovaný za jedného z hlavných kandidátov na nástupcu.
Strategická opatrnosť ako základ prežitia
Analytici upozorňujú, že Chameneí je známy svojou opatrnosťou a dôrazom na dlhodobú stabilitu režimu. „Je extrémne tvrdohlavý, ale aj extrémne opatrný. Práve preto sa udržal pri moci tak dlho,“ povedal pre ToI Alex Vatanka z think-tanku Middle East Institute. Podľa neho Chameneí pri všetkých rozhodnutiach zvažuje jediné kritérium - prežitie islamského režimu.
V minulosti sa opakovane spoliehal na silové zložky - najmä Revolučné gardy a ich polovojenské jednotky Basídž - pri potláčaní protestov v rokoch 1999, 2009 a 2022. Súčasné výzvy sú však zložitejšie: kombinujú vonkajšiu vojenskú hrozbu, ekonomické dôsledky západných sankcií a vnútorné napätie, najmä medzi mladými a ženami, ktoré sa postavili proti náboženskému útlaku po smrti Mahsy Amíníovej.
Pre Izrael je to víťazstvo aj riziko
Aj napriek strate poradcov a spojencov si Chameneí udržiava kontrolu nad hlavným smerovaním krajiny. Podľa informácií The Times of Israel stále aktívne zasahuje aj do menej významných politických iniciatív a disponuje sieťou lojalistov naprieč štátom.
Výpadok vojenského vedenia však môže skomplikovať jeho ďalšie kroky v čase, keď sa Irán nachádza v otvorenom konflikte s Izraelom a čelí narastajúcemu riziku širšej regionálnej vojny. Rozhodovanie sa tak zúžilo na niekoľko vybraných jednotlivcov.
Podľa pätice zdrojov, ktoré poznajú fungovanie Chameneího poradného kruhu, by strata hlavných bezpečnostných a vojenských poradcov mohla byť riziková pre celý región. Jeden z nich, ktorý sa pravidelne zúčastňuje stretnutí s Chameneím, opísal stav ako „extrémne nebezpečný“.
Podľa denníka spočíva hlavná hrozba v tom, že Chameneí je dnes pri strategickom rozhodovaní odkázaný na menší okruh ľudí, pričom viacerí z jeho najskúsenejších vojenských poradcov zahynuli pri izraelských náletoch. Chýba mu tak spätná väzba od osôb, ktoré poznali operačné možnosti Iránu, reálny stav obrany, kapacity regionálnych spojencov aj riziká eskalácie.
Zdroje preto hovoria o riziku „strategickej miskalkulácie“, teda o možnosti, že Chameneí prijme rozhodnutie na základe neúplných alebo skreslených informácií.
V praxi by to mohlo znamenať nesprávne vyhodnotenie izraelských zámerov, prehnané odvetné kroky, ktoré vyprovokujú širšiu vojnu, alebo podcenenie vnútorného napätia v krajine.
Na Irán tlačia aj USA. Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že si neželá prímerie medzi znepriatelenými stranami, ale "koniec":
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"