Hasiči dostanú vyšší príplatok za pohotovosť, rozhodla vláda. Ministri odobrili dohodu s Indickou republikou
Príslušníci Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) by mohli odpracovať v priemere maximálne 48 hodín týždenne. Viac by mali pracovať, iba ak na to udelia zboru súhlas. Vyplýva to z návrhu novely zákona o HaZZ, o ktorom vo štvrtok rokovala vláda.
Hasiči dostanú vyšší príplatok za pohotovosť
Príslušníci Hasičského a záchranného zboru budú dostávať vyšší príplatok za pohotovosť.
Výška peňažnej náhrady za určenú služobnú pohotovosť sa má upraviť z 15 a 30 percent na 50 a 100 percent. Vláda zároveň schválila, že návrh sa bude v parlamente prerokovávať v skrátenom legislatívnom konaní.
Cieľom je eliminácia v súčasnosti prebiehajúcich súdnych sporov príslušníkov Hasičského a záchranného zboru v súvislosti s prekračovaním 48-hodinového priemerného týždenného služobného času. V súčasnosti sa totiž do tohto času nezarátava služobná pohotovosť v mieste výkonu štátnej služby, ako to vyžaduje európska legislatíva.
„Sleduje sa tým zníženie hospodárskych škôd vznikajúcich Slovenskej republike z dôvodu prebiehajúcich či možných súdnych konaní, ako aj zabránenie hroziacich škôd spočívajúcich v potenciálnych pokutách zo strany Európskej komisie. Zároveň sa sleduje aj odstránenie nespokojnosti príslušníkov s finančným ohodnotením služobnej pohotovosti, ktorá sa návrhom zákona zvyšuje, pričom dlhodobo pretrvávajúca nespokojnosť príslušníkov a trvajúce súdne spory môžu negatívne vplývať aj na bezpečnosť,“ uvádza sa v predkladacej správe.
Letisko Sliač čaká obnova civilnej prevádzky
Na letisko Sliač by sa mohla vrátiť civilná letecká doprava. Zámer na návrh ministra cestovného ruchu a športu Rudolfa Huliaka (nezávislý) vo štvrtok schválila vláda. Huliak má o obnovení civilnej leteckej prevádzky na Sliači začať rokovať s rezortmi obrany a dopravy, informáciu o výsledkoch rokovania má predložiť do konca februára 2026.
Ministerstvo očakáva, že letisko by mohlo pritiahnuť nové investície. Návrat civilných letov na Sliač by tiež prispelo k rozvoju cestovného ruchu v regióne. „Dopravná dostupnosť je jedným z rozhodujúcich parametrov, ktoré môžu ovplyvniť rozhodovanie zahraničných klientov o návšteve kúpeľov s vysokou koncentráciou prírodných a liečivých prameňov, ako aj možnosti aktívneho oddychu, realizácie geomontánnej turistiky, cykloturistiky, ale aj spoznávanie jedinečností, osobitostí a rázovitosti kraja prostredníctvom vidieckeho cestového ruchu a agroturizmu v regióne stredného Slovenska,“ zhodnotilo MCRŠ s tým, že región by sa tak stal pre turistov dostupnejším.
Civilné lety na letisku Sliač boli zastavené koncom roka 2020 pre nevyhnutnú rekonštrukciu vojenskej časti letiska. Tá by mala byť dokončená v priebehu najbližších dvoch rokov.
Dohoda o spolupráci na výstavbe vodnej elektrárne
Vláda vo štvrtok schválila postup pri plnení memoranda o spolupráci pri príprave a výstavbe projektu prečerpávajúcej vodnej elektrárne (PVE) Málinec - Látky. „Schválenie vládou je podmienkou nadobudnutia účinnosti tohto memoranda,“ pripomenulo Ministerstvo životného prostredia v predkladacej správe k návrhu.
Upozornilo ďalej, že memorandum, podpísané 5. júna, vytvára podklad pre spoluprácu dotknutých obcí pri príprave a výstavbe PVE Málinec - Látky ako „strategicky významného projektu z pohľadu SR v kontexte potreby zachovania trvalej energetickej stability a zabránenia výkyvov cien elektrickej energie a prehlbovania disproporcií v energetickej sústave“.
Pre vicepremiéra a ministra životného prostredia SR Tomáša Tarabu (nominant SNS) je dôležité, že vláda dala envirorezortu jednoznačný mandát, ktorý umožní realizovať konkrétne úkony, dohody aj konkrétne zmluvy. „Stavba najčistejšieho, bezpečného a spoľahlivého zdroja výroby elektrickej energie prinesie regiónu Podpoľania ekonomický rast, ale rovnako aj benefity pre celé hospodárstvo Slovenska,“ zdôraznil Taraba.
Pripomenul i to, že jedným z pilierov memoranda je zachovanie a udržanie vodárenského účelu vodnej nádrže Málinec ako spoľahlivého a trvalo udržateľného zdroja zásobovania obyvateľov daného územia pitnou vodou. „Je to absolútne prvý a základný predpoklad, ktorý je a bude garantovaný po celú dobu realizácie diela aj počas prevádzky,“ dodal ministra životného prostredia.
MO obstará energetické certifikáty pre svoje budovy
Ministerstvo obrany SR obstará pre svoje budovy energetické certifikáty. Projekt bude financovať z plánu obnovy. Potrebuje ich na naplánovanie obnovy priestorov. Vyplýva to z návrhu zámeru obstarania energetických certifikátov a pasportov obnovy vybraných verejných budov organizácií MO SR, ktorý vo štvrtok schválil na rokovaní vládny kabinet.
„Predpokladaná hodnota obstarania energetických certifikátov a pasportov budov je 579 124,59 eura s DPH. MO SR má záujem byť priamo vyzvané zo strany Ministerstva dopravy Slovenskej republiky na uzatvorenie zmluvy o poskytnutí prostriedkov mechanizmu z Plánu obnovy a odolnosti a uchádzať sa tak o finančné prostriedky určené na obnovu verejných budov,“ uviedol rezort v materiáli.
Ministerstvo zároveň podotklo, že je rezortom s druhým najvyšším počtom budov, pričom niektoré z nich boli postavené ešte v 19. storočí. „Vychádzajúc z dostupných údajov o obnove fondu budov v správe organizácií MO SR možno konštatovať, že veľká časť týchto budov sa nachádza v pôvodnom stave, respektíve, že budovy neprešli žiadnou významnou obnovou od ich prvej kolaudácie,“ podotklo.
Dohoda s Indiou o zárobkovej činnosti
Vláda odsúhlasila medzivládnu dohodu s Indickou republikou o vykonávaní zárobkovej činnosti rodinných príslušníkov členov diplomatických misií a konzulárnych úradov. Takíto príbuzní nepožívajú diplomatické výsady a imunity v súvislosti so všetkými záležitosťami vyplývajúcimi z ich zárobkovej činnosti.
„Dohoda upravuje, kto sa považuje za rodinného príslušníka člena diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu. Zároveň stanovuje postup pri podávaní žiadosti o umožnenie vykonávania zárobkovej činnosti v Slovenskej republike a v Indickej republike a dôvody zániku oprávnenia na vykonávanie zárobkovej činnosti,“ uviedlo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktoré je gestorom dohody.
Rodinní príslušníci, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť podľa tejto dohody, nepožívajú diplomatické výsady a imunity v súvislosti so všetkými záležitosťami vyplývajúcimi z ich zárobkovej činnosti.
Podliehajú daňovému systému, systému sociálneho zabezpečenia a systému zdravotného zabezpečenia v prijímajúcom štáte vo veciach týkajúcich sa zárobkovej činnosti.
Dodali, že obdobné medzivládne dohody má Slovensko podpísané s viacerými inými krajinami.
Strategické investície a výstavba novej nemocnice v Prešove
Súčasťou územia strategickej investície budú pri výstavbe novej nemocnice v Prešove aj ďalšie pozemky. Sú potrebné na realizáciu stavebných prác, ale aj iných úprav. Vyplýva to z návrhu na zmenu osvedčenia o určení investičného projektu Rozvoj a modernizácia fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov za strategickú investíciu, ktorý vo štvrtok na svojom rokovaní schválila vláda.
„Už v procese prípravy strategickej investície sa predpokladalo, že bude potrebné realizovať stavebné práce spojené s vyvolanými úpravami pozemných komunikácií, s prípojkami dažďovej a splaškovej kanalizácie, s prípojkou vysokého napätia a so zariadeniami využiteľnými novo budovanou infraštruktúrou nemocnice, najmä na účely zásobovania elektrickou alebo tepelnou energiou. Presné určenie pozemkov, dotknutých týmito prácami, bolo možné ustáliť až počas prvých fáz výstavby novej infraštruktúry nemocnice, čo je aj dôvod, pre ktorý sa navrhujú doplniť do územia strategickej investície v druhom kroku,“ uviedol v materiáli rezort obrany, ktorý ho na rokovanie vlády predložil.
Nová nemocnica má byť koncovým typom zdravotníckeho zariadenia s celkovým počtom 1009 lôžok s možnosťou plnohodnotnej reprofilizácie na 1200 lôžok. S jej výstavbou sa začalo vlani a podľa harmonogramu by mala byť postavená do roku 2027. Projekt vyhlásila vláda za strategickú investíciu v júli minulého roka.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"