Bíreš pre ta3: Telá by sa mali spaľovať, nie zakopávať. Vírus v pôde prežije desaťročia, jar slintačke vyhovuje
Slovensko už tretí týždeň bojuje so slintačkou a krívačkou, vírusovým ochorením, ktoré zasiahlo päť lokalít a spôsobuje vážne obavy najmä medzi farmármi. O špecifikách nákazy, o jej prenose a nevyhnutných opatreniach hovoril vo vysielaní odborník Jozef Bíreš, profesor, veterinár a bývalý šéf Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.
Prečo je nutné zvieratá utratiť?
Verejnosť podľa neho často spochybňuje, prečo je nutné celé stádo utratiť. „Vždy v boji proti slintačke a krívačke, pokiaľ je zasiahnutý chov, je na mieste čím skôr tieto pozitívne zvieratá, bohužiaľ, utratiť a neškodne ich odstrániť v kafilérii, lebo to je naozaj veľmi, veľmi dôležité,“ uviedol.
„Kadáver (zdochlina - pozn. red.) je vlastne, ja poviem, zdroj, ložisko vírusu. Čiže je to otvorená infekcia, ktorá môže spôsobiť ďalší prenos. Vírus v tele zvieraťa prežíva rôzne dlho – v svalovine 3 až 5 dní, v kostiach a lymfatických uzlinách aj 20 týždňov a viac,“ povedal Bíreš. Upozornil, že aj nesprávne vykonaný transport kadáverov môže spôsobiť rozšírenie vírusu.
V súvislosti s likvidáciou zvierat upozorňuje na dôležitosť správneho nakladania s kadávermi. Najbezpečnejším spôsobom podľa neho nie je zakopávanie, ale spálenie.
Bíreš pripomenul, že hoci sa v súčasnosti hovorí o potrebe zakopávať telá zvierat pre preťaženie kapacít kafilérií, prináša to vážne riziká. „Ja som vždy preferoval utratenie zvieraťa a jeho zneškodnenie v kafilérii. Je to najbezpečnejšie na celom svete,“ povedal.
Eurokomisia vysvetľuje pôvod slintačky.
Práve v tejto súvislosti pripomenul, že napríklad v roku 2001 počas epidémie slintačky a krívačky v Anglicku pristúpili k spaľovaniu kadáverov. „Nezakopávali ich, ale pálili, vytvorili mrchoviská a snažili sa tie telá spáliť. Práve z toho dôvodu, že s odstupom času môže byť vírus v pôde stále prítomný,“ vysvetlil Bíreš.
Dlhodobú životaschopnosť vírusu potvrdzujú aj skúsenosti s inými chorobami. Ako uviedol, na Slovensku je známy prípad z Dukly, kde boli počas vojny zakopané kone infikované antraxom. „Tá baktéria tam stále žije. A hlavne pokiaľ prídu náhle dažde a povodne, môže sa vyplaviť na povrch zeme a zvieratá sa opätovne nakazia. Preto sa tam dodnes musí pred vyhnaním na pastvu povinne vakcinovať,“ upozornil.
Podľa Bíreša preto nie je zakopávanie úplne bezpečné ani pri aktuálnej epidémii slintačky a krívačky. Za najdôležitejšie považuje, aby bolo prípadné miesto zakopávania stopercentne bezpečné nielen z hľadiska kontaminácie podzemných vôd, ale aj s ohľadom na dlhodobé prežívanie vírusu v pôde.
„Nejde len o spodné vody a životné prostredie, ale aj o to, že vírus môže byť v pôde prítomný ešte dlho po zakopaní a pri vhodných podmienkach sa môže znova šíriť,“ varoval.
Pozor na divú zver
Nákaza môže ohroziť aj potravinovú sebestačnosť Slovenska. „Za optimálnych podmienok je to najskôr dva roky, ale aj viac. Záleží, aké kategórie dobytka bude samotný farmár nakupovať. Pokiaľ to budú teľatá, tak minimálne 2,5 až 3 roky,“ upozornil.
Bíreš pripomenul, že dôležitú úlohu zohrávajú aj poľovníci. „Lesná zver je vnímavá, ale zatiaľ skôr platí, že sa nakazí od domácich zvierat. Je však potrebné, aby sa nepribližovala k farmám,“ doplnil.
„Keď mobilitu voľne žijúcej zveri počítame na 30, 50, 100 kilometrov, za 48 hodín máme ju po celom Slovensku. Takže je to veľmi dôležitý faktor pre šírenie nákazy,“ uzavrel Bíreš.
Pozrite si celý rozhovor v relácii Téma dňa. S Jozefom Bírešom sa rozprával redaktor Martin Chlebovec.
Máš dobrý tip na reportáž?
Stiahni appku a pošli video zaujimavých udalostí z tvojho regiónu.
Zistiť viac