Bíreš pre ta3: Telá by sa mali spaľovať, nie zakopávať. Vírus v pôde prežije desaťročia, jar slintačke vyhovuje
Slovensko už tretí týždeň bojuje so slintačkou a krívačkou, vírusovým ochorením, ktoré zasiahlo päť lokalít a spôsobuje vážne obavy najmä medzi farmármi. O špecifikách nákazy, o jej prenose a nevyhnutných opatreniach hovoril vo vysielaní odborník Jozef Bíreš, profesor, veterinár a bývalý šéf Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.
Ako choroba vyzerá?
„Samotná choroba to už má v názve. Lebo prvý názov je slintačka. A to je spojené, že v dutine ústnej, teda na jazyku, na podnebí, v hltane sa vytvárajú tzv. pľuzgieriky, ktoré vyvolávajú zvýšené slintanie. Dutina ústna je bolestivá, teda zviera prestáva žrať,“ vysvetlil Bíreš.
Podľa neho neskôr dochádza aj k ďalším príznakom. „Prechádza to na končatiny, hlavne do korunkovej oblasti. Zviera sa ťažko pohybuje, kríva. A to je tá krívačka. Narastá aj telová teplota až na 41 až 42 stupňov Celzia. Zvieratá sú apatické, prestávajú produkovať mlieko, nechodia a väčšinou ležia,“ menoval.
Choroba nepostihuje len hospodárske zvieratá, ale aj divú zver. „U nás na Slovensku to znamená krava, ovca, koza, ošípaná, voľne žijúce zvieratá, či je to diviak, jeleň, daniel, srnčia zver. Všetko sú to vnímavé zvieratá. Čo sa týka zvierat zo zoo, antilopy, slony, všetky tie, ktoré sú v zoologických záhradách,“ doplnil.
Inkubačná doba vírusu sa pohybuje od dvoch do dvadsiatich dní, no už okolo štvrtého či piateho dňa po nakazení možno pozorovať prvé príznaky. „Včasná diagnostika je neskutočne dôležitá, zviera je malátne, slintá, neprijíma krmivo, klesá produkcia,“ zdôraznil.
Vírus prežije aj niekoľko mesiacov
Odborník upozorňuje, že vírus sa dokáže šíriť aj vzduchom. „Všeobecne sa hovorí, že vírus sa poveternostnými podmienkami na pevnine vie preniesť zhruba tých 30 až 40 kilometrov. Iné je na mori, kde sa hovorí o 300 kilometroch,“ spresnil Bíreš. Dôležitým faktorom pre jeho prežitie je počasie. „Toto jarné počasie mu neskutočne vyhovuje, pretože slnko ešte nie je intenzívne. Pokiaľ je v blate, truse, vie prežívať 3 až 4 až 5 mesiacov. V krmovinách, ako seno a slama, až 20 týždňov,“ dodal.
Ako povedal Bíreš, základom je prísna biologická ochrana. „Hermeticky uzatvorený chov. Žiadne pohyby zvierat, len pracovníci farmy za prísnych podmienok. Musia sa prezliekať, prejsť dezinfekciou, nesmú doma chovať vnímavé zvieratá,“ zdôraznil. Dodal, že veľkým rizikom je aj pohyb techniky a dodávok krmiva.
Prečo profesor Bíreš hovorí, že je dôležité zvieratá spaľovať, nie zakopávať? Dozviete sa na ďalšej strane.
Máš dobrý tip na reportáž?
Stiahni appku a pošli video zaujimavých udalostí z tvojho regiónu.
Zistiť viac