Ak chcete prácu, tak radšej mlčte. Nórske prístavné mestečko uprostred oceánu ovládajú Rusi, takto sa v ňom žije
Barentsburg vás víta, hlása nápis v ruštine nad mólom v tomto malom prístave na arktickom súostroví Svalbard. Od chvíle, keď návštevníci vystúpia z lode, niet pochýb o tom, kto aspoň symbolicky ovláda mestečko s niekoľkými stovkami obyvateľov uprostred Severného ľadového oceánu. Na budovách vejú ruské vlajky.
Dohoda o území
V miestnej krčme Červený medveď sa platí v rubľoch. Nad fjordom sa týči Leninova busta, za ktorou stojí pamätník s heslom „Komunizmus je náš cieľ“. Barentsburg však nie je v Rusku, ale v Nórsku, píše The Guardian.
Podľa dohody z roku 1920 získala nórska vláda „úplnú a absolútnu suverenitu“ nad Svalbardom výmenou za to, že signatári dohody, medzi ktorými bolo aj Rusko, budú mať rovnaký prístup k tamojším prírodným zdrojom.
V roku 1932 kúpila ruská ťažobná spoločnosť Arktikugol banícku osadu Barentsburg na Špicbergoch.
Vojenské prehliadky
Donedávna prevažne ruskí a ukrajinskí obyvatelia Barentsburgu udržiavali veľmi priateľské vzťahy so svojimi nórskymi susedmi v neďalekom hlavnom meste Špicbergov Longyearbyen. Pravidelne sa tu uskutočňovali kultúrne výmeny, ktoré zahŕňali vystúpenia symfonických orchestrov a detských zborov, šachové turnaje a iné športové podujatia.
Po ruskej invázii na Ukrajinu však vzťahy ochladli. Tento rok 9. mája, keď si Rusko pripomína víťazstvo Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom, viedol ruský generálny konzul Andrej Čemerilo prehliadku desiatok vozidiel a vrtuľníka s ruskými vlajkami v Barentsburgu.
V opustenej sovietskej baníckej osade Pyramiden bol odfotografovaný buldozér s vlajkou samozvanej Doneckej ľudovej republiky. O niekoľko mesiacov neskôr, v júli, sa v nórskych vodách konala prehliadka malej flotily ruských lodí pri príležitosti Dňa ruského námorníctva.
Podľa Rusov ide o tradičné podujatie. Kritici Moskvy však tvrdia, že ide o propagandu demonštrujúcu ruskú nadvládu nad týmto strategickým územím, ktoré v skutočnosti patrí jednému zo zakladajúcich členov NATO.
Terje Aunevik, ktorý v miestnom zastupiteľstve zastupuje nórsku liberálnu stranu Venstre, pripomína, že 9. máj býval v Barentsburgu priateľským podujatím s darčekmi, prejavmi a hudbou. „Ale teraz, so všetkými tými vlajkami a vrtuľníkmi, je to čudné. Za 25 rokov, čo som tu, som nič podobné nezažil,“ priblížil.
Bývalé bezpečné útočisko
Oficiálna internetová stránka cestovného ruchu Visit Svalbard prestala propagovať zájazdy do dvoch ruských osád na Svalbarde a väčšina nórskych cestovných kancelárií prestala organizovať zájazdy do týchto dvoch miest. Na webovej stránke Visit Svalbard sa cestovná kancelária Grumant, ktorú vlastní ruská štátna banská spoločnosť Arktikugol, opisuje ako „predĺžená ruka ruského štátu“.
Ľuďom, ktorí sa aj tak rozhodnú navštíviť Barentsburg, obyvatelia Longyearbyenu často radia, aby si vypli telefóny a laptopy, aby sa vyhli prípadnému ruskému sledovaniu.
Na pokojnej hlavnej ulici Barentsburgu vidno robotníkov, ktorí sa ponáhľajú na nákupy pred zatvorením jediného obchodu s potravinami. Z okien bytov hrá hudba a mladé ženy sa pri stretnutí zdravia po rusky. Jedna z nich hovorí, že prišla na Svalbard, aby „utiekla“.
Pre mnohých ľudí však Barentsburg už nie je bezpečným útočiskom ako kedysi. Po ruskej invázii na Ukrajinu mnohí Ukrajinci a Rusi odišli z mesta do Nórska alebo ďalej do Európy.
Mesto sa zmenilo
Tridsaťšesťročný Ivan Veličenko pracoval v Barentsburgu ako jeden z mála Ukrajincov v miestnej ruskej turistickej kancelárii. Nakoniec sa však presťahoval do Longyearbyenu, keď sa spolu s niektorými ruskými kolegami dostal pod tlak pre protest, ktorý zorganizovali po otrave ruského disidenta Alexeja Navaľného v roku 2020.
Odvtedy Veličenko pomohol viacerým Ukrajincom opustiť Barentsburg a získať azyl v Európe. Tvrdí, že v meste stále žije niekoľko Ukrajincov. Tí, ktorí zostali, sú pravdepodobne prorusky orientovaní.
Uhoľné bane v Barentsburgu totiž tradične priťahujú mnohých baníkov z ukrajinských Luhanskej a Doneckej oblastí, ktoré Rusko anektovalo minulý rok.
Veličenko pocítil zmeny v Barentsburgu na vlastnej koži, keď sa sem vrátil po ôsmich mesiacoch, keď pomáhal brániť svoje rodné mesto Černihiv, 150 kilometrov severne od Kyjeva. Do Barentsburgu prišiel ukázať svojej matke svoj bývalý domov a pracovisko, ale po príchode ich privítal zástupca ruského konzulátu, ktorý ich sprevádzal a celý čas filmoval.
Na snímke fasáda bývalej jedálne, ktorú zdobí nástenná maľba typického sovietskeho polárnika. Je na nej báseň o Arktíde od ruského spisovateľa Roberta Roždestvenského: "Kamkoľvek sa teraz zatúlate, na prahu každej jari budete blúzniť o polárnych krajoch, budete mať zasnežené sny..."
Obrovský balík peňazí
Andrian Vlachov, sociálno-antropológ z Moskvy, ktorý dlhodobo skúma obyvateľov Barentsburgu, uviedol, že od ruskej anexie ukrajinského Krymu v roku 2014 si mnohí obyvatelia mesta museli vybrať, či sa vyjadria alebo radšej mlčia, aby si udržali prácu.
Guvernér Svalbardu Lars Fause však tvrdí, že jeho vzťahy s ruskými orgánmi v Barentsburgu sú priateľské. „Mojou úlohou je starať sa o mier a stabilitu súostrovia,“ hovorí Fause vo svojej kancelárii v Longyearbyene, kde nad jeho stolom visí portrét nórskeho kráľa a kráľovnej.
Analytici tvrdia, že Oslo začína podnikať kroky na upevnenie svojej nadvlády nad Svalbardom. Fause predpovedá, že Rusko sa v budúcnosti viac zameria na cestovný ruch na Svalbarde a jeho záujem o ťažobný priemysel bude slabnúť.
Oslo sa zasa bude snažiť rozšíriť nórsku populáciu na súostroví, čo vládu stojí 1,3 miliardy nórskych korún ročne (zhruba 11 230 131,31 eur), povedal Fause.
„Politici tu chcú mať nórsku komunitu. Toto je Nórsko, nórska krajina, a ak krajina musí platiť také obrovské peniaze (na podporu komunít na Špicbergoch), je správne, aby tu Nóri žili,“ dodal Fause.
