Verin muž padol v Čečensku, jej syn na Ukrajine. Bremeno Putinových vojen je obrovské
Čečensko, Gruzínsko, Sýria či Ukrajina. Putin od príchodu k moci stihol rozpútať viacero konfliktov. Ich dôsledky však nepocítili len ekonomika či medzinárodné vzťahy Ruska. Bremeno vojen nesú najmä rodiny, ktoré v bojoch prišli o najbližších. Jednou z nich je aj Vera Maksakovová, ktorá pre RFE/RL porozprávala svoj príbeh.
V opustenej dedine Kuratovo, ukrytej v Komijskej republike, sa rozozvučal srdcervúci výkrik Very Maksakovovej, ktorý sa rozliehal studeným vzduchom a narušil pokoj inak odľahlej osady. Písal sa rok 2002 a správa, ktorá k nej dorazila, bola ničivá. Semjon Tutrinov, otec jej ročného syna Aleksandra, padol v bojoch v Čečensku.
Odvtedy uplynuli dve desaťročia a pocity úzkosti, hnevu či bezradnosti sa opäť odrážali v chodbách jej bytového komplexu. Zdrojom jej utrpenia boli tentokrát správy o Aleksandrovej smrti vo vojne na Ukrajine, píše RFE/RL.
Daň za Putinove vojny
"Kričala som na celú dedinu, kričala som. To nemôže byť pravda! On nemôže zomrieť!" povedala Maksakovová pre RFE/RL a s plačom spomínala na ten osudný deň v roku 2002, ktorého odkaz sa teraz prepletal s novou realitou roku 2022.
Od svojho nástupu k moci v roku 1999 ruský prezident Vladimir Putin rozpútal vojny proti neposlušnému regiónu Čečensko a nezávislej Ukrajine v snahe znovu obnoviť moskovskú kontrolu, demonštrovať mocenský status Ruska a zvýšiť svoju popularitu.
Ľudská daň týchto "dobrodružstiev" najviac postihuje chudobnú časť Ruska, rodiny ako sú Tutrinovci a Maksakovci, ktorí nemajú finančné prostriedky na to, aby sa vyslobodili z povinnej vojenskej služby tak, ako to dokážu mnohí iní prostredníctvom úplatkov. Vojenskú službu navyše často vnímajú ako krok k lepšiemu životu.
Nenápadná dedina
Kuratovo, ktoré sa nachádza 1200 kilometrov severovýchodne od Moskvy, je najväčšou z asi dvoch desiatok dedín, ktoré sa tam nachádzajú. V niektorých býva len niekoľkých ľudí a tvoria vidiecke osídlenie Kuratovo. Populácia osady sa za posledné desaťročie zmenšila takmer o štvrtinu na približne 700 ľudí, keďže starší obyvatelia vymierajú a mladí dospelí sa sťahujú za prácou do miest.
Pokles populácie je viditeľný na počte opustených drevených domov – niektoré už pohltili stromy a kríky. Staré traktory a ich časti pokojne ležia na neudržiavaných poliach.
Obyvatelia stále kúria drevom najmä v kachliach, keďže do osady treba ešte predĺžiť plynovody. Len približne 50 percent domácností v Komijskej republike je pripojených k sieti zemného plynu, čo je výrazne pod priemerom v krajine, ktorý činí 73 percent, a to aj napriek blízkosti regiónu k energetickým poliam.
Putin počas prvých rokov svojej vlády prioritizoval pripojenie domácností k zemnému plynu. Napriek tomu, že počet tých, ktoré dostávajú zemný plyn, sa zvýšil približne o 20 percent, jeho vláda nebola schopná splniť svoje ciele v očakávanom časovom rámci.