V Kyjeve sa formuje otázka: Vyhodili do vzduchu priehradu, prečo by sa neodhodlali aj na jadrovú elektráreň?

Šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov nedávno povedal, že Rusi "navrhli a schválili" plán na sabotáž Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorá je najväčšou v Európe.

Tamojšie úrady na vyjadrenia reagovali a začali organizovať núdzové cvičenia, aby sa pripravili na katastrofu, ktorá by mohla rozšíriť rádioaktívny mrak na celú oblasť. 

V uliciach mesta Nikopol, ktoré leží neďaleko jadrovej elektrárne okupovanej Ruskom, je postoj trochu iný. "Nebojím sa," povedala Nadia Zhylina, továrenská pracovníčka na dôchodku. "Vôbec nie." Vozila sa na elektrickom skútri po slnečnom bulvári s nalakovanými nechtami na nohách a maskarou. Jediné, čo vyžarovala, bol pokoj, píše The New York Times. 

Ak existuje symbol ukrajinskej bezstarostnosti voči prítomnému nebezpečenstvu, môže to byť práve toto mesto. Nikopol leží v okruhu šiestich kilometrov od obkľúčenej jadrovej elektrárne, ale ak by ste prišli a prešli sa po okolí, mohli by ste sa nazdávať, že veci sú normálne.

Život sa nezastavil

Ľudia čakali na autobusových zastávkach, vláčili ťažké igelitové tašky, keď vychádzali zo supermarketov, tlačili kočíky po chodníkoch. Doprava cirkulovala plynule. V hlavnom mestskom parku skupina tínedžerov robila to, čo robia deti na celom svete – ležali na chrbte vo vysokej letnej tráve a pozerali na svoje telefóny.

"Mám úžasný život," povedal Maksym Baklanov, jeden z nich. Nielenže je Nikopol vzdialený len kúsok od jadrovej elektrárne, ale takmer každý deň je ostreľovaný ruskými jednotkami hneď za riekou Dneper. Ale asi polovica predvojnovej populácie mesta so 100-tisíc obyvateľmi tu stále žije a napriek všetkým nedávnym varovaniam o blížiacej sa záhube nedošlo k žiadnemu viditeľnému vyľudneniu.

Čítajte viac

Vojak z Bachmutu: Videl som neľudské veci. Druhá svetová vojna bola oproti tejto čajík

Nemajú iné možnosti

Mnoho ľudí jednoducho nemá iné možnosti. Samozrejme, že by sa presťahovali na bezpečnejšie miesto, hovoria, keby – a potom vyratúvali z dlhého zoznamu – keby si našli novú prácu, keby mali peniaze na prenájom druhého bytu, keby mali dobré auto a keby mali kam ísť. "Neustále hovoríme o odchode," povedala Yana Lahunova, Maksymova mama. "Aj ja mám ďalšieho chlapca. Ale kam by sme mali ísť?"

Povedala, že všetci v meste hovorili o jadrovej elektrárni a možnosti, že Rusi, ktorí sa jej zmocnili minulý rok, by mohli niečo urobiť. V podstate je zázrak, že sa nič nestalo.

Nikdy predtým sa jedno z najväčších jadrových zariadení na svete nedostalo do diania rozsiahlej vojny. Časti dvoch reaktorov už boli zasiahnuté delostrelectvom, väčšina inžinierov však verí, že elektráreň je dostatočne silná, aby odolala takýmto útokom.

Ukrajinskí inžinieri dosahujú svoj vlastný bod zlomu. Podľa rozhovorov so súčasnými a bývalými zamestnancami pracovali mesiace so zbraňou v ruke. A ruskí vojaci odvliekli vedcov a technikov na miesto zvané "jama", kde ich vypočúvali a bili, povedal bývalý riaditeľ. 

Teraz je ukrajinská armáda v pohybe a snaží sa dokázať sebe a svetu, že môže získať späť územie, ktoré obsadila oveľa väčšia ruská armáda. Keďže dlho očakávaná protiofenzíva začína vykazovať malé zisky, ukrajinskí predstavitelia tvrdia, že ruské jednotky v továrni sú čoraz zúfalejšie.