Bývalí členovia vlády sa vrátili do parlamentu. Rokovali o vyšetrovaní Expo Dubaj či telesnej výchove
Do Národnej rady SR sa vrátili viacerí bývalí členovia dočasne poverenej vlády. Uplatnili si mandát poslanca, ktorý získali v parlamentných voľbách v roku 2020. Informáciu o uplatňovaní a zániku mandátu poslancov NR SR predložila predsedníčka mandátového a imunitného výboru Anna Andrejuvová (OĽANO). Z parlamentu preto odišli poslanci, ktorí boli náhradníkmi.
Najviac zmien nastalo pri poslancoch zvolených za OĽANO. Do NR SR sa vrátil expremiér Eduard Heger, tiež exministri Jaroslav Naď, Roman Mikulec, Ján Budaj, ako aj bývalý štátny tajomník rezortu zahraničných vecí Andrej Stančík. Parlament po ich príchode opustili Sebastián Kozarec, György Gyimesi, Vladimír Zajačik, Vojtech Tóth a Peter Cseh.
Do parlamentu sa vrátili aj exminister práce Milan Krajniak a bývalý vicepremiér Štefan Holý (obaja Sme rodina), odišli z neho preto Eva Hudecová a Jozef Hlinka. Aj šéfka Za ľudí a bývalá vicepremiérka Veronika Remišová prišla do NR SR, kde vymenila Miriam Šutekovú.
Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) zároveň informoval, že návrhy zákonov, ktorých jedinými predkladateľmi boli poslanci Cseh, Gyimesi a Šuteková, sú bezpredmetné a už nie sú v programe.
Kontroverzná oslava v Dubaji
Najvyšší kontrolný úrad SR má bezodkladne vykonať kontrolu hospodárnosti nakladania s finančnými prostriedkami SR na svetovej výstave Expo Dubaj. Vyplýva to z procedurálneho návrhu predsedu NR SR Borisa Kollára (Sme rodina), ktorý schválili poslanci. Pôvodne návrh predložil poslanec Igor Matovič (OĽANO), no Kollár o ňom nemohol dať hlasovať, preto ho predložil on.
Podľa Matoviča existuje podozrenie z plytvania prostriedkov a nevydokladovania výdavkov. Poukázal na video, ktoré bolo natočené počas Expo Dubaj a šéf SASKY a vtedajší minister hospodárstva Richard Sulík na ňom vyzýva "vypiť bar" v reštaurácii slovenského pavilónu. Video zverejnil Smer-SD. "Takto Sulík žúroval v Dubaji za štátne peniaze. Výsledok jeho papalášstva? Účet pre Slovensko zatiaľ za jeden milión eur," uviedlo hnutie OĽANO na sociálnej sieti, kde takisto video uverejnilo.
Aj Smer-SD kritizuje Sulíka za správanie na podujatí v Dubaji. "Nový minister hospodárstva nemusí ani rozmýšľať, čím začať. Ak nechce byť nová vláda podozrivá, že jej úlohou je prikryť všetky zlodejstvá odchádzajúcej Matovičovej vládnej koalície, musí začať Sulíkom a jeho podarenou stranou SASKA. Sulík nie nadarmo politicky vydieral prezidentku a presadzoval svojho nominanta na post ministra hospodárstva. Vedel, čo napáchal a nechcel, aby sa mu nový minister pozeral na prsty," tvrdí v stanovisku Smer-SD.
Sulíkov nástupca exminister hospodárstva Karel Hirman minulý týždeň informoval, že na ministerstve sa v súvislosti s organizáciou slovenskej účasti na výstave zistili "veľmi závažné nedostatky". Avizoval pre to podanie súdnych žalôb. Organizáciou a financovaním slovenskej účasti na výstave sa už zaoberá aj prokuratúra.
Sulík odmietol obvinenie z nehospodárneho nakladania s majetkom štátu na Expo v Dubaji. Išlo podľa neho o záverečný deň po zatvorení brán výstavy a oslavu úspešného priebehu Expo Dubaj. Sulík zdôraznil, že počas výstavy si svoje účty platil. Dôležité podľa exministra je, že rozpočet výstavy bol dodržaný.
Zvýšenie počtu hodín telesnej výchovy
Vyučovací predmet telesná a športová výchova bude povinným predmetom na základných školách v rozsahu minimálne troch hodín týždenne a na stredných školách dve hodiny týždenne. Vyplýva to z novely školského zákona z dielne OĽANO, ktorú poslanci Národnej rady SR schválili.
Výnimku by mali mať tie základné školy, ktoré majú menej ako päť tried, keďže sa predpokladá, že nemajú telocvičňu. "Predmetná právna úprava umožňuje školám vyučovať telesnú a športovú výchovu nad minimálny rozsah napríklad prostredníctvom zvýšenia cez voliteľné (disponibilné) hodiny," píše sa v dôvodovej správe.
Predkladatelia tvrdia, že telesná a športová výchova je jediným predmetom, ktorý má priamy vplyv na fyzické aj duševné zdravie detí a mládeže.
Legislatívna zmena má byť účinná od 1. septembra. Pozmeňujúcim návrhom však poslanci odsunuli účinnosť pre školy, ktoré k 31. augustu 2023 nemajú prístup k telocvični z dôvodu možnosti dobudovania chýbajúcej školskej infraštruktúry. Novela má pre ne platiť od 1. septembra 2025.
Rovnako sa takto odkladá účinnosť aj pre štvrtý ročník cirkevných škôl. Tieto majú k dispozícii len jednu disponibilnú hodinu, ktorú väčšinou využívajú na predmet náboženstvo.
Detskí onkopacienti budú mať status ŤZP
Okruh ľudí považovaných za osoby s ťažkým zdravotným postihnutím by sa mal na účel poskytovania príspevku na opatrovanie rozšíriť o detských onkologických pacientov. Vyplýva to z návrhu novely zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia skupiny poslancov SASKY, ktorý Národná rada SR posunula do druhého čítania.
Ide o maloletých s onkologickým či hematoonkologickým ochorením alebo zaradených do transplantačného programu, spresnili predkladatelia. Dĺžku odkázanosti na opatrovanie určí posudkový lekár v rozmedzí od mesiaca do roku od ukončenia aktívnej liečby. Tou je podávanie onkologickej alebo hematoonkologickej liečby. Uvedený lekár je viazaný odborným názorom ošetrujúceho lekára danej osoby.
Cieľom právnej úpravy je zabezpečiť rodičom podporu po ukončení aktívnej onkologickej liečby ich detí počas doby najviac jedného roka, vysvetlili poslanci v dôvodovej správe. Príspevok sa nevypláca, ak sa na pacienta poskytuje materské, rodičovské alebo príspevok na starostlivosť o dieťa.
Novela by mala byť účinná od 1. septembra.
Pluralita médií
Kultúrna, obsahová a informačná pluralita médií by mohla byť súčasťou slobody prejavu a práva na informácie. Vyplýva to z novely Ústavy SR, ktorú poslanci Národnej rady SR posunuli do druhého čítania. Predložil ju šéf Ústavnoprávneho výboru NR SR Milan Vetrák (OĽANO).
Vetrák tiež navrhol, aby sa do ústavy doplnilo ustanovenie, že mediálny systém SR je založený na duálnom systéme vysielania verejnoprávnych médií a súkromných médií a na pluralite iných médií. "Verejnoprávne médiá sú financované transparentne a tak, aby sa zabezpečila ich politická nezávislosť a ekonomická samostatnosť," píše sa v navrhovanom doplnení ústavy.
Súčasťou ústavy by malo byť aj ustanovenie, že verejnoprávny vysielateľ je financovaný predovšetkým z verejných prostriedkov v sume zodpovedajúcej najmenej 0,15 % z hrubého domáceho produktu SR "vyjadreného v bežných cenách za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku". Novelizácia ústavy by mohla byť účinná dňom vyhlásenia.
Vetrák chce návrhom špecifikovať ústavnoprávny rámec existencie a financovania médií verejnej služby, predovšetkým Rozhlasu a televízie Slovenska.
Rázsochy sa nestíhajú
Poslankyňa SaS Jana Bittó Cigániková (SASKA) kritizuje, že sa parlament nebude zaoberať návrhom na kontrolu uskutočniteľnosti výstavby nemocnice na bratislavských Rázsochách. Mohlo sa tak podľa nej zabrániť prepadnutiu peňazí z plánu obnovy.
"Navrhovali sme, aby Najvyšší kontrolný úrad SR vykonal kontrolu, či sa Rázsochy stíhajú alebo nie," povedala. V prípade, že by sa ukázalo, že sa výstavba nestíha, mohli sa peniaze podľa nej presunúť do regiónov. "Proti tomuto hlasovali poslanci Smeru-SD, ale takto hlasovali aj OĽANO a Demokrati," skonštatovala
Bittó Cigániková zopakovala, že nová nemocnica sa podľa nej nestihne postaviť v termíne, s ktorým počíta plán obnovy. Navrhuje preto, aby sa peniaze presunuli pre iné nemocnice na Slovensku. "Nemôžeme si dovoliť riskovať stratu 281 miliónov eur," dodala.
Výstavba nemocnice na Rázsochách bude spolu s martinskou univerzitnou nemocnicou financovaná zo zdrojov plánu obnovy. Cena za výstavbu hrubej stavby nemocnice na bratislavských Rázsochách má byť 281 miliónov eur. Hrubá stavba sa má dokončiť do druhého kvartálu roka 2026. Okrem SASKY aj mimoparlamentný Hlas-SD tvrdí, že termín sa nestíha a žiada o presun peňazí iným nemocniciam.