Tisíce študentov získavajú tituly neprávom. Ako odhaliť podvody pri bakalárskych a diplomových prácach?

ta3/Milan Špak
24.4.2023 00:00

Pre študentov vysokých škôl v posledných ročníkoch bakalárskeho a magisterského či inžinierskeho štúdia nastalo stresujúce obdobie. Blíži sa totiž čas odovzdávania záverečných prác. Mnohí vysokoškoláci na nich poctivo pracovali celý rok, iní si ich nechali na poslednú chvíľu a nájdu sa aj takí, ktorí si nechali bakalárku či diplomovku napísať za peniaze.

Univerzita Komenského 1140 (TASR)
TASR

Ako prísť na podvod? 

Existuje niekoľko signálov a znakov, pri ktorých môže školiteľ nadobudnúť podozrenie, že jeho študent záverečnú prácu nepíše sám. Opýtali sme sa na ne Anny Sámelovej, ktorá vyučuje na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vedúcemu práce začne "blikať kontrolka", keď sa v práci nachádzajú odlišné výrazové prostriedky než tie, ktoré študent bežne využíva počas vyučovania.

Ďalej školitelia zvýšia pozornosť vtedy, keď "je text záverečnej práce zásadne odlišný od spôsobu študentovho uvažovania, argumentácie a prezentácie na vyučovaní". Podľa Sámelovej tiež treba sledovať rozpory medzi schopnosťami, ktoré študent preukázal počas štúdia, a úrovňou práce a aj porovnávať študentove školské písomné práce s bakalárkou či diplomovkou.

"Pokiaľ študent pravidelne konzultuje písanie záverečnej práce s jej vedúcim, diskutuje, navrhuje riešenia, realizuje výskum, je veľká pravdepodobnosť, že prácu píše sám. Ak tieto položky nie sú naplnené, je dôvod spozornieť," doplnila pre ta3 Lucia Lichnerová, prodekanka pre bakalárske a magisterské štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Podvodníkov sa dá odhaliť aj pri obhajobe práce. "Študent, ktorý si napísal svoju záverečnú prácu sám, dokáže do najmenších detailov opisovať spôsob jej tvorby, výskumnej časti, analýz, teoretických východísk," vysvetlila Sámelová.

Plagiátorov vedia odhaliť 

Ďalšou formou podvodu pri písaní záverečnej práce je plagiátorstvo, teda vydávanie cudzích myšlienok za svoje. Plagiátorstvo sa v minulosti týkalo aj vrcholových postáv slovenskej politiky. Napríklad Igor Matovič pripustil, že sa ho mohol dopustiť pri písaní diplomovej práce. "Úprimne, netuším, či som pred 22 rokmi vo svojej diplomovke niečo necitoval a koľko toho bolo. Ak to tak je, ukradol som niečo, čo mi nepatrilo, som de facto v tejto veci zlodej, čo je smutné a určite nie na chválu," uviedol šéf OĽANO v roku 2020. Podozreniam týkajúcich sa plagiátorstva sa nevyhli ani predseda parlamentu Boris Kollár či jeho predchodca Andrej Danko.

V súčasnosti existujú omnoho efektívnejšie prostriedky na to, ako odhaliť plagiátorov než napríklad v časoch, keď vysokoškolské tituly získavali Matovič, Kollár či Danko. Základným prvkom sú protokoly o originalite práce z antiplagiátorských systémov ako napríklad CRZP (Centrálny register záverečných prác), Theses alebo Turnitin, priblížila Lichnerová. Tento systém zistí percento, v ktorom sa práca zhoduje s inými dielami.

Zodpovednosť leží aj na pleciach vedúceho práce a ďalších členov komisie pre obhajoby. "V samotnom texte odovzdanej práce sa sleduje, či identifikované pasáže boli odcitované, či boli citované korektne, a aké je množstvo prevzatých a citovaných pasáží," uviedla prodekanka. Podotkla tiež, že parafrázovaný text nemusí v antiplagiátorskom systéme vykázať zhodu. "Ale členovia a členky komisií ako dlhoroční pedagógovia a výskumníci v predmetnej oblasti odbornú literatúru k problematike veľmi dobre poznajú, čiže vedia zhodnotiť, či ide o vlastný text autora alebo nie."

Samozrejme, napísať bakalársku alebo diplomovú prácu bez akéhokoľvek percenta zhody s inými dielami je prakticky nemožné. Práve akceptovateľná miera používania cudzích textov je podľa Lichnerovej najpálčivejšou otázkou pri hodnotení dodržania akademickej etiky. Podotkla, že "v prípade záverečných prác, v ktorých autor vychádza napríklad zo zákonov, ktoré musí v práci použiť a náležite odcitovať, alebo v prácach, ktoré posudzujú, porovnávajú a vysvetľujú diela iných autorov, môže byť prípustná aj vyššia zhoda".

Naopak, nízke percento zhody nemusí zaručovať to, že práca je originálnou. Aj keď sa systémy zlepšujú, neporovnávajú všetky publikované zdroje. Do úvahy treba brať aj ľudský faktor. "Pokiaľ v práci chýba jedna citácia, môže ísť o nepozornosť, v prípade jednej chyby o nepresnosť." Lichnerová zdôraznila, že školitelia poznajú zdroje k dotknutej problematike a priebežne sledujú, ako študenti tému spracúvajú. "Preto sú výsledky z protokolov originality síce relevantným, ale nie definitívnym kritériom pri posudzovaní plagiátorstva."

Článok pokračuje na ďalšej strane
Strana 2 / 3
zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok