ROZHOVOR: Hegerovi môže Matovičova ochranná ruka uškodiť, hovorí politologička Világi
Igor Matovič môže pri Eduardovi Hegerovi zvoliť namiesto šľahajúcich plameňov stratégiu ochrannej ruky. Premiérovi a jeho Demokratom to však môže uškodiť, hovorí politologička z Univerzity Komenského v Bratislave Aneta Világi, ktorej sme sa pýtali aj na to, či je Mikuláš Dzurinda ako politik za zenitom a či sa bude Boris Kollár opäť štylizovať do úlohy drahej nevesty.
Mal sa Eduard Heger po odchode z OĽANO vzdať premiérskej stoličky? Viacerí mu vyčítajú, že sa už nebude venovať vedeniu krajiny, ale svojej novej strane.
Zostávať vo funkcii premiéra je určite strategickou výhodou pre nový politický subjekt. To však platí aj pre zotrvávanie vo funkcii poslanca NR SR po odchode zo strany, za ktorú kandidoval vo voľbách a vstupe do inej, mimoparlamentnej strany. Čestnejšie by bolo vzdať sa funkcií. V kontexte SR, však máme len veľmi málo empirických príkladov na takýto typ konania.
Comeback ohlásil aj expremiér Mikuláš Dzurinda, voličov zatiaľ príliš neoslovil. Je už ako politik za zenitom?
Projektu Mikuláša Dzurindu a ani jeho comebacku určite neprospelo, akým spôsobom sa s Modrou koalíciou nedohodol ešte skôr ako mal šancu oslovovať voličov. Politické šarvátky a neschopnosť spolupracovať je presne to, čomu sa volič, o akého by tento projekt mal záujem, chcel vyvarovať po zlej skúsenosti z posledného parlamentného obdobia.
Mnoho strán - či už ide o Demokratov, Jablko, SaS, alebo PS - budú bojovať o podobného voliča. Nie všetci však majú vôľu sa spájať. Nie je to hazard v zmysle, že viacero z nich by tak tesne nemuselo prekročiť hranicu päť percent?
Pri akejkoľvek súťaži, aj tej politickej – teda voľbách – platí, že tam je určité riziko strát či neúspechu. Strany, ktoré menujete nie je možné z tohto pohľadu hádzať do jedného koša. Napríklad pri PS by sme mali mať na mysli ako škaredo strana doplatila na predvolebnú koalíciu (spájanie sa) v posledných voľbách (2020). Z pohľadu tejto strany je preto strategicky dôležité, aby neopakovala rovnakú chybu. Pri iných stranách – napríklad Jablko som nezachytila, že by spájanie sa bolo a priori vylúčené.
Očakávate vznik predvolebných koalícií?
Nie v striktnom slova zmysle. Teda ako koalície, ktoré by súťažili vo voľbách a potrebovali tak získať podporu na úrovni min. 7 % odovzdaných hlasov vo voľbách. To, že strany môžu v predvolebnej kampani deklarovať pripravenosť na povolebnú spoluprácu s konkrétnymi subjektmi je iná otázka. Tu by som očakávala, že k tomu bude dochádzať, keďže aj médiá tlačia práve na koaličný potenciál súťažiacich strán.
Prejdime na opačnú stranu politického spektra. Hlas-SD prakticky od svojho vzniku viedol v prieskumoch preferencií. V poslednom čase sa však stále viac a viac derie na prvé priečky Smer. Čo za tým stojí?
Najmä aktívna opozičná politika Smeru a Roberta Fica ako jeho lídra. Určitou mierou k tomu prispelo aj to, že strany, ktoré pôsobili vo vláde v tomto funkčnom období, a ktoré boli hlavnými kritikmi Smeru a štýlu politiky, ktorý roky budoval, sa spôsobom vládnutia, ktorý predviedli značne zdiskreditovali. Tým sa obrúsili aj pomyselné hrany kritiky Smeru.