Europarlament schválil dvojicu predpisov klimatického balíka Fit for 55
Európsky parlament (EP) dnes schválil dvojicu právnych predpisov klimatického balíka Fit for 55. Tie okrem iného sprísnia nároky kladené na členské štáty ohľadom zníženia emisií v odvetviach, ktoré ešte nie sú zahrnuté v systéme emisných kvót. Miera zníženia bude úmerná výkonnosti ekonomík jednotlivých štátov, v prípade Česka je to 26 percent. Druhá norma sa týka posilnenia schopnosti krajiny pohlcovať uhlíkové emisie. Nové budovy v EÚ by od roku 2028 mali byť bezemisné, zhodli sa europoslanci.
Takzvané nariadenie o zdieľaní úsilia pri znižovaní emisií europoslanci prijali väčšinou 486 k 132 hlasom. Na znení normy sa zástupca EP dohodol s členskými štátmi zastúpenými v Rade EÚ s českým predsedníctvom vlani v novembri. Kým zákon nadobudne platnosť, musí ho schváliť aj Rada.
Česku opatrenia uložia povinnosť znížiť emisie o 26 percent z cestnej dopravy, vykurovania budov, poľnohospodárstva, malých priemyselných prevádzok a nakladania s odpadmi, a to do roku 2030 v porovnaní s rokom 2005. Česko figurujes 26 percentami medzi krajinami východného krídla únie s najvyššími záväzkami, zatiaľ čo ten úplne najnižší má Bulharsko s desiatimi percentami, a naopak najvyššie Nemecko a škandinávske štáty s 50 percentami.
Spravodajkyňa pre právny predpis z ľudoveckej frakcie (EPP) Jessica Polfjärdová po hlasovaní uviedla, že "legislatíva predstavuje v plnení klimatických cieľov EÚ obrovský krok vpred". "Vysielame jasný signál, že program EÚ na ochranu klímy je konkurencieschopný a účinný a môže slúžiť za vzor zvyšku sveta," povedala europoslankyňa.
Klimatický balík Fit for 55, ktorého súčasťou dnes prijaté normy sú, má za cieľ znížiť emisie skleníkových plynov o aspoň 55 percent do roku 2030 a do roku 2050 urobiť z Európy prvý klimaticky neutrálny kontinent na svete.
Druhé dnes schválené opatrenie stanovuje vyššie ciele pre takzvané prepady uhlíka, teda uhlíkové emisie, ktoré sú schopné absorbovať lesy, pôda i ďalšie krajinné prvky. Ambicióznejším cieľom členských štátov aj EP je, aby krajina bola schopná pohltiť ekvivalent 310 miliónov ton CO2 v roku 2030.
Každá krajina bude mať podľa dohody vlastný záväzný cieľ. Pre Česko je podľa ministerstva životného prostredia v tomto smere kľúčová obnova lesov, ktoré kvôli podkôrnikovej kalamite začali vypúšťať CO2 namiesto toho, aby ho pohlcovali ako predtým.
Poslanci dnes nariadenie o lesníctve a zaobchádzaní s pôdou prijali väčšinou 479 ku 132 hlasom a rovnako ako v prípade nariadenia o zdieľaní úsilia už normu schválili členské štáty koncom minulého roka v čase českého predsedníctva v Rade EÚ.
Nové budovy by od roku 2028 mali byť bezemisné
Europoslanci dnes prijali návrh nových opatrení, ktoré majú podporiť renovácie budov v Európskej únii. Všetky nové budovy by od roku 2028 mali byť podľa návrhu bezemisné a niektoré už stojace budovy by museli prejsť renováciou. O finálne znenie právneho predpisu zatiaľ nejde, o tom bude Európsky parlament (EP) rokovať s členskými štátmi.
Navrhovaná revízia smernice o energetickej náročnosti budov má za cieľ znížiť emisie, vytvoriť nové pracovné miesta, obmedziť energetickú závislosť na ruských fosílnych palivách aj znížiť účty za energie. Kritici však návrh odmietajú ako neprijateľný pre malé podniky a rodiny. Budovy sú v bloku Únie podľa Európskej komisie(EK) zodpovedné za 40 percent spotreby energie a za 36 percent emisií skleníkových plynov.
Ak sa členské štáty zastúpené v Rade EÚ s parlamentom na aktuálnom znení dohodou, budú musieť mať všetky nové budovy od roku 2028 nulové emisie a byť vybavené solárnymi technológiami, pokiaľ to bude technicky uskutočniteľné a ekonomicky vhodné. V znení návrhu sú už teraz výnimky, napríklad pre historické budovy.
Obytné budovy by podľa návrhu mali do roku 2030 dosiahnuť minimálne triedu energetickej náročnosti E a do roku 2033 potom triedu D, a to na stupnici od A do G, pričom G označuje 15 % energeticky najnáročnejších budov daného členského štátu. Aj táto časť opatrenia počíta s istými výnimkami a posunutými lehotami.
Podľa kritikov zákon neberie dostatočný ohľad na menšie podniky a rodiny. "Mnohé rodiny majú napríklad len jediný nehnuteľný majetok a táto zelená politika by pre nich znamenala investícia desiatok tisíc eur do renovácií... sme jednoznačne proti tomuto európskemu šialenstvu," vyhlásila v pondelok Isabella Tovaglieriová z euroskeptickej a nacionalistickej frakcie Identita a demokracia.
Miernejší bol vo svojej kritike český europoslanec Ondřej Kovařík, ktorý uvítal, že smernica by zefektívnila prevádzku administratívnych budov väčších podnikov, čo by podľa neho viedlo k zníženiu emisií. "Neprijateľné však je, aby sme rovnaké prísne pravidlá aplikovali na rodinné bývanie. To by mohlo viesť k skokovému nárastu nájmov a cien bývania, čo si v súčasnej situácii nemôžeme dovoliť," povedal Kovařík.
Ako "nereálne" označila opatrenia aj česká podpredsedníčka EP Dita Charanzová. "(V opatrení) chýba finančné riešenie na podporu inštalovania solárnych panelov a tiež chýbajú alternatívne zdroje v prípade zrušenia kúrenia fosílnymi palivami. Musíme si povedať, čo je skutočne reálne, aby sme svojimi rozhodnutiami finančne nezaťažili občanov," uviedla Charanzová vo vyhlásení.
Spravodajca pre zákon, europoslanec Ciarán Cuff z frakcie Zelených, naopak v úvodnom slove k pondelňajšej rozprave o návrhu argumentoval, že dohoda "nám ušetrí až 50 miliónov kubických metrov plynu ročne".