Podpora Putina sa Číne nevypláca, Tichomorie otvára svoje dvere USA
Si Ťin-pchingova podpora Vladimira Putina a jeho vojny na Ukrajine otvorila dvere pre USA. Krajiny v Tichomorí sú v súčasnosti ochotnejšie spolupracovať s Washingtonom než s Pekingom.
Len za posledných pár mesiacov sa Japonsko zaviazalo zdvojnásobiť výdavky na obranu a získať zbrane dlhého doletu od USA. Južná Kórea zase uznala, že stabilita v Taiwanskom prielive je nevyhnutná pre jej bezpečnosť a Filipíny oznámili nové prístupové práva pre základňu USA. Hovoria aj o spoločných hliadkach spolu s Austráliou, Japonskom a Spojenými štátmi v Juhočínskom mori.
Zďaleka to však nie sú jediné udalosti, ktoré Čínu čoraz viac izolujú. Prispelo k tomu aj to, že odmieta odsúdiť vojenské napadnutie suverénnej krajiny a neustále vyvíja vojenský tlak na Taiwan. Analytici tvrdia, že všetky tieto veci by sa pravdepodobne stali aj bez vojny na Ukrajine, ale horúci konflikt a čínska podpora Ruska pomohli naplniť tieto projekty oveľa rýchlejšie, píše portál CNN.
Dnes Ukrajina, zajtra možno Ázia
Japonsko má v ústave zakotvené, že môže udržiavať vojenské sily iba na účely svojej obrany. Teraz sa chystá kúpiť rakety s dlhým doletom Tomahawk z USA - zbrane, ktoré môžu potenciálne zasiahnuť aj Čínu. "Bojím sa, že súčasná Ukrajina môže byť zajtrajšou východnou Áziou," povedal japonský premiér Fumio Kišida na veľkej obrannej konferencii v Singapure minulé leto.
V decembri na to Kišida nadviazal plánom zdvojnásobiť výdavky Tokia na obranu, a zároveň získať zbrane s dosahom mimo japonského územia. "Japonci si určite všimli situáciu na Ukrajine a vďaka tomu sa ako národ cítia zraniteľnejší," povedal John Bradford, vedúci pracovník Školy medzinárodných štúdií S. Rajaratmana v Singapure.
Japonsko sa kvôli Číne cíti obzvlášť zraniteľné. Ľudová oslobodenecká armáda už roky rastie a modernizuje svoje sily. Peking oznámil svoj vojenský rozpočet na rok 2023, ktorý sa zvýši o 7,2 percenta. Bolo to prvýkrát za posledné desaťročie, kedy sa miera rastu vojenského rozpočtu zvýšila tri po sebe nasledujúce roky.
"Ozbrojené sily by mali zintenzívniť vojenský výcvik a pripravenosť vo všetkých oblastiach, vyvinúť nové vojenské stratégie, venovať viac energie výcviku v bojových podmienkach a vyvinúť koordinované úsilie na posilnenie vojenskej práce vo všetkých smeroch a oblastiach," uviedol odchádzajúci premiér Li Kche-čchiang vo vládnej správe.
Čínska vládnuca komunistická strana už roky tlačí na Taiwan. Ostrov považuje za súčasť svojho územia, napriek tomu, že ho nikdy nekontrolovala. Čínsky vodca Si Ťin-pching opakovane odmietol vylúčiť použitie sily na jeho "znovuzjednotenie" s čínskou pevninou. Existujú obavy, že Čína sa jedného dňa môže správať k Taiwanu tak, ako sa Rusko správa k Ukrajine.
Lídri v Tokiu uviedli, že mier v Taiwanskom prielive je nevyhnutný pre bezpečnosť Japonska. "Situácia na Ukrajine politicky uľahčila posilňovanie národnej bezpečnosti Japonska,“ povedal Bradford.