Snažíme sa zľudštiť štatistiky, hovorí šéfka webu, ktorý pripomína padlých Ukrajincov

"Artem Kornijčuk. Jeden rok a sedem mesiacov. Kryvyj Rih," stojí v jednom z nich a sprevádza ho čiernobiela snímka usmievajúceho sa chlapca. Po rozkliknutí odkazu sa u Artemovho mena objaví dátum 16. decembra 2022. Teda deň, keď v Kryvom Rihu zahynul. "Ruská raketa premenila celý vchod, kde bol byt jeho rodiny, na trosky. Artemko s mamou Ljudmilou zahynuli okamžite. Jeho otec, tridsaťročný Oleksandr, zomrel v nemocnici," uvádza web, podľa ktorého z rodiny prežil len sedemročný Artemov brat Maksym, ktorý bol u babičky.

"Po začatí plnohodnotnej ruskej invázie odišla Ljudmila so synmi do Poľska, zatiaľ čo Oleksandr zostal v Kryvom Rihu. Synom bolo po otcovi veľmi smutno. Toto obdobie bolo ťažké aj pre Oleksandra. V auguste sa rodina znovu zistila," uvádza ďalej nekrológ, kde príbuzní rodiny rovnako spomínajú, že Kornijčukovi vždy pri leteckom poplachu chodili do krytu. "Nechápeme, prečo vtedy zostali v byte," uviedol strýko otca rodiny Jaroslav Kornijčuk.

Arina Kravčenková. Tri roky. Izjum. Jej život podľa webu ukončilo ruské ostreľovanie. "Deviateho marca 2022 bola zabitá aj takmer celá jej rodina: mama aj otec, dvaja starší bratia vo veku 10 a 14 rokov, babička a deväťdesiatšesťročná prababička. Ako zázrakom prežil len starý otec," píše sa v nekrológu, podľa ktorého sa Arina s rodinou ostreľovaním schovala v kryte v dome, kde bývali jej starí rodičia. "Malú Arinu pochovali v spoločnom hrobe s bratmi a rodičmi," podotýka okrem iného nekrológ. Venedykt Vasylkov, 17 rokov, Mariupol...

"Príbehov o deťoch sme už nazbierali viac ako sto. A to je na tejto práci pre mňa najhoršie," zverila sa Abramecová. Osudy zabitých detí sa jej dotýkajú obzvlášť. "Možno preto, že som mamou šesťročného chlapca a vôbec si neviem predstaviť, ako sa cítia rodičia, ktorým zahynuli deti," rozpráva Abramecová, ktorá upozorňuje aj na osudy seniorov.

Čítajte viac

Poľsko je pripravené Ukrajine poskytnúť stíhačky MiG, ale len spoločne s NATO

"Na Ukrajine sú stále veľmi nízke penzie a naši dôchodcovia si nemôžu užívať odpočinok ako napríklad Európania. Keď som bola v zahraničí, pozerala som sa na tamojších penzistov s pohármi vína na pobreží a predstavovala si, že to tak bude aj u tých našich," rozpráva tridsaťjedenročná žurnalistka a dodáva, že potom, čo na Ukrajinu vpadli ruské vojská, život tamojších seniorov sa stal neznesiteľným. "Je pre nich ťažšie odísť, majú veľký strach z neznámeho a nemajú finančný vankúš. Často sa tak stávajú obeťami ostreľovania. Ich životy končia v strachu a medzi troskami," popisuje. Zároveň zdôrazňuje, že nerada niekoho vyzdvihuje a že cieľom projektu je zachovať pamiatku všetkých obetí ruskej invázie.

Koľko ľudí zahynulo vo vojne, ktorú vlani Moskva na Ukrajine rozpútala, nikto presne nevie. Odhady hovoria o desaťtisícoch mŕtvych medzi civilistami i vojakmi. Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) k polovici tohtoročného februára potvrdil takmer 7200 zabitých ukrajinských civilistov vrátane viac ako 430 detí. Ukrajinské úrady uvádzajú o niečo vyššie počty a všetci upozorňujú, že skutočná bilancia bude pravdepodobne výrazne vyššia, pretože v mnohých regiónoch pokračujú boje a na Ruskom okupovaných územiach nie je možné zistiť všetkých zabitých. Ukrajinská armáda počty padlých vojakov nezverejňuje.

Platforma pamäte Memorial pripomína zatiaľ podľa jej šéfky osudy zhruba dvoch tisícok obetí ruskej vojenskej agresie. "Celkovo je v databáze oveľa viac mien, ale nie sú to konečné údaje," hovorí Abramecová, ktorej tím každý deň publikuje niekoľko ďalších nekrológov, aby postupne upozornil na každú obeť. "Naším cieľom je radikálny odklon od sovietskej praxe pomníkov bezmenným vojakom. Naši vojaci majú mená a naše civilné obete by nemali byť zabudnuté," približuje novinárka.

Tím pracujúci na projekte, ktorý založila ukrajinská mediálna agentúra Abo a ktorého fungovanie podľa jeho šéfky umožňujú predovšetkým granty, používa pri zhromažďovaní informácií o padlých Ukrajincoch niekoľko metód. Jednou z nich je, že príbuzní obete vyplnia formuláre na webe, vysvetľuje Abramecová a dodáva, že informácie potom prechádzajú dvojitým overovaním. Podklady pre niektorých nekrológov podľa nej tím získava v teréne alebo s príbuznými obetí komunikuje telefonicky, prípadne si s nimi píše. "Našimi partnermi sú niektoré médiá a využívame ich prácu, aby sme príbuzných obetí netraumatizovali rovnakými otázkami, ktoré im už boli položené," podotýka.

Čítajte viac

Vagnerovci na Ukrajine prišli od začiatku ruskej invázie o 30-tisíc mužov, väčšinou väzňov

Nekrológy, ktoré organizácia zverejňuje aj v angličtine na twiteri, sú pomerne krátke. "Snažíme sa ale rozprávať o človeku v rôznych spoločenských úlohách, nielen o okolnostiach smrti. Rozprávame, čím sa zaoberal, ako odpočíval, aký bol jeho prínos pre spoločnosť, o čom sníval," priblížila novinárka a upozorňuje, že nekrológy sú len časťou práce asi dvadsaťčlenného tímu. Ten okrem iného píše články pre ukrajinské i zahraničné médiá ako je Ukrajinská pravda alebo Rádio Sloboda a pracuje na dokumentárnych filmoch, ktorých protagonistami sú príbuzní obetí.

"Je dôležité hovoriť nielen o mŕtvych, ale aj o tisícoch Ukrajincoch, ktorí zažili stratu a musia s ňou žiť. My všetci by sme sa mali naučiť ich správne vnímať a podporovať. Táto trauma bude v ukrajinskej spoločnosti desiatky rokov," domnieva sa vedúci projektu. Ten si podľa nej kladie za úlohu zhromaždiť čo najviac príbehov obetí ruskej invázie, fungovať ako databáza pre novinárov, ľudskoprávnych aktivistov alebo dokumentaristov, prispievať k verejnej diskusii a hľadať optimálne možnosti na vybudovanie silnej inštitúcie národnej pamäte.