ROZHOVOR: Jedia veľa a všade. Kórejci sa snažia byť rozkošní a robia všetko v pároch, hovorí Slovenka

6.2.2023 00:00

Východoázijská kultúra ju fascinuje už dlho. Slovenka Kristína Debnárová (26) sa učí po japonsky, kórejsky aj čínsky. Jej snom je navštíviť Japonsko, no keďže pre pandémiu covidu bolo pre turistov zatvorené, v lete 2022 sa rozhodla vycestovať do Južnej Kórey. Tri týždne študovala jazyk v Soule, dva cestovala. Svoje zážitky prezradila v rozhovore.

ROZHOVOR: Jedia veľa a všade. Kórejci sa snažia byť rozkošní a robia všetko v pároch, hovorí Slovenka
Archív Kristíny Debnárovej

Ako si sa prispôsobila ázijskej klíme?

Keď som tam prišla, bolo obdobie monzúnov, takže extrémne pršalo. Leto je veľmi vlhké a veľa prší. No nie je to ako u nás, že po daždi sa vzduch vyčistí, tam je stále tak isto. V lete je tam okolo 35 stupňov, čo býva aj u nás, ale je rozdiel, keď je teplo a zároveň stále prší. Človek je z toho unavený, zle sa mu dýcha, je to veľká záťaž. 

Všade je klimatizácia, bez toho sa nedá fungovať. Nedalo sa tam spať, v izbe som ju mala zapnutú neustále. Oblečenie je nutné dávať do sušičky, keďže v 90-percentnej vlhkosti by nevyschlo. Pocitovo je tam tak ako keď vyjdete z horúcej sprchy a zostanete zatvorení v kúpeľni. Človek si musí zvyknúť, ale je to peklo.

Kristína v Soule pri rieke Han Facebook/Kristína Debnárová

A čo náboženstvo? 

Odhliadnuc od budhizmu, niektorí Kórejci sa považujú za veľkých kresťanov, no ide vlastne, takpovediac, o sektu, s kresťanstvom to nemá nič spoločné. Za každého, kto zomrie, sa však robí budhistický obrad a ľudia sa chodievajú modliť do chrámov. Ale tým, že Kórea je veľmi amerikanizovaná a je tam importované kresťanstvo, majú ho pozmenené. 

Mala som pocit, že ide o náboženstvo, ktoré sa vyznáva v sektách. Nie je to typické kresťanstvo, ako ho vnímame my na Slovensku. Kostoly s krížmi tam zrejme nenájdete, len budhistické kláštory. Kríže sa nachádzajú iba na mrakodrapoch, kde sa na niektorých poschodiach konajú bohoslužobné stretnutia. Na tých však ľudia viac jedia a rozprávajú sa než sa modlia.

Kórea má svojský študjiný systém, ktorý sa od toho nášho líši. Čo si pod tým možno predstaviť?

Majú základné školy, nižšiu a vyššiu strednú školu a vysokú školu. Už škôlka predurčuje, či sa človek dostane na vysokú školu, na ktorú sa chce dostať. Majú tam hagwon, čo je vlastne škola, do ktorej sa idú ešte po škole doučovať. Sú šialení, byť vzdelaný je konfuciánska hodnota. Zakladajú si na tom. 

Čo v Kórei Slovák nezoženie?

Čo sa týka jedla, určite tam nekúpi obyčajný chleb, celozrnné pečivo či bezlaktózové potraviny. Dlho som tam hľadala aj jogurty. Nenašla som však normálny obchod, kde by predávali potrebné suroviny na varenie, ako napríklad múku, cukor, soľ. Je tam veľmi veľa obchodov, kde sa dá kúpiť už hotové jedlo. Na každej ulici sa nachádzajú večierky, kde sa dá kúpiť všetko – od ponožiek až po ľadovú kávu. No v Kórei nepotrebuješ vychádzať z domu, aby si si niečo kúpil. Všetko zoženieš online a donesú ti to. 

Klasické raňajky ako u nás tam nie sú. Raňajkujú kávu a sladké pečivo. Niektorí jedia tradičné kórejské jedlo, ryžu s niečím ďalším, no raňajky nie sú typická kórejská vec. Napríklad čaj nepijú takmer vôbec, ale kávu a sladké nápoje áno. Typické sú ľadové čaje, najviac obľubujú bubbleteas, ktoré sú dostupné už aj u nás.

Hotové jedlo sa zalieva vriacou vodou priamo vo večierke Facebook/Kristína Debnárová

Čo zaujímavé alebo šokujúce si tam počas svojho študijného pobytu zistila?

Kórejci veľmi separujú a recyklujú, no problém je v tom, že nikde nie sú verejné koše. Všetky smeti si nosia domov. Musia počkať na nedeľu, kedy je recyklačný deň. Pred byty postavia obrovské kontajnery, kde Kórejci potom svoje smeti sami triedia. Bolo to pre mňa nepochopiteľné. Niektorí majú na smeti mrazničky, kde ich uskladňujú, a v nedeľu ich vyhodia. 

Všetko je tam plastové, no aspoň to triedia. Myslím si, že to tam nie je také zlé ako v južnej Ázii. Určite sa približujú k spôsobom v Európe. Na uliciach nie sú smeti, podľa oblečenia nemožno povedať, kto je bohatý a kto chudobný. Vo všetkých smeroch tam funguje poriadok, uniformita a čistota. Na ulici som nevidela neupraveného človeka. U nich platí, že každý obyvateľ prispieva k všeobecnému dojmu. Ale to je Soul, Busan bol iný. Soul je Soul, Soul nie je Kórea. No trend hlavného mesta sa nasleduje všade.

Kórejci obľubujú malé mačky, psy a zajace. Obliekajú ich a vytvárajú im profily na Instagrame. Zhrnula by som to tak, že Európa sa snaží byť sexi, no Kórea sa snaží byť rozkošná. Aj Japonsko. To je ich štýl byť pekný. Mne sa to páči. Dievčatá a chlapci sa tam neobliekajú výstredne a extravagantne, ale ich štýl má eleganciu. Aj to, ako sa maľujú, pôsobí veľmi rozkošne.

Článok pokračuje na ďalšej strane
Strana 2 / 3
zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok