ROZHOVOR: Jedia veľa a všade. Kórejci sa snažia byť rozkošní a robia všetko v pároch, hovorí Slovenka

6.2.2023 00:00

Východoázijská kultúra ju fascinuje už dlho. Slovenka Kristína Debnárová (26) sa učí po japonsky, kórejsky aj čínsky. Jej snom je navštíviť Japonsko, no keďže pre pandémiu covidu bolo pre turistov zatvorené, v lete 2022 sa rozhodla vycestovať do Južnej Kórey. Tri týždne študovala jazyk v Soule, dva cestovala. Svoje zážitky prezradila v rozhovore.

ROZHOVOR: Jedia veľa a všade. Kórejci sa snažia byť rozkošní a robia všetko v pároch, hovorí Slovenka
Foto: Archív Kristíny Debnárovej

Kristína Debnárová v rozhovore hovorí:

  • čo je "in" medzi mladými Kórejčanmi,
  • ako chutí kórejská kuchyňa,
  • ako sa prepravovať po Kórei,
  • prečo mala neustále zapnutú klimatizáciu,
  • prečo majú smeti v mrazničkách,
  • či tam fungujú Google Maps.

Čím sa vyznačuje kórejská kultúra? Čo ťa na nej fascinuje?

Súčasná Kórea sa vyznačuje tým, že je všetko veľmi uniformné, nič nevyčnieva. Ľudia sa obliekajú veľmi podobne, majú podobný strih vlasov, autá na uliciach sú biele alebo čierne a typovo podobné. Ľudia spoločne nasledujú rovnaký koncept, je to taká ich vlastnosť. V tomto sa podobajú Japoncom – nepotrebujú vyčnievať z radu na to, aby vyjadrili svoju individualitu, lebo sú súčasťou celku. 

Soul je veľmi preľudnený, no nemala som pocit, že je tam toľko ľudí, pretože všetci v sebe majú poriadok. Nikdy sa mi nestalo, že by som sa tam necítila bezpečne. Kórea sa vyznačuje takzvanými dating culture, teda pármi. Chodia spolu do kaviarní, navštevujú turistické miesta, obliekajú sa rovnako. Je tam "in" mať vzťah. Hovorím o mladých ľuďoch. U nás sme zvyknutí robiť veci sami alebo s priateľmi, tam robia všetko v pároch.

Najviac ma na tejto kultúre fascinuje princíp východoázijských krajín, ten mix a balans medzi zachovaním tradičného a prepojenia s moderným. Či už ide o architektúru, módu alebo niečo iné. 

Pár na rande (dating couple) Foto: Facebook/Kristína Debnárová

K Ázii neodmysliteľne patrí jedlo. Z Kórey pochádza napríklad kimchi, ktoré je veľmi obľúbené aj u nás. Ako by si opísala tamojšiu kuchyňu?

Všetko je tam sladké a štipľavé. Od chleba až po čipsy, ktoré sú medovo-maslové. Okrem hlavného jedla, kde sa nachádza nejaká riasa alebo soľ vo vývare, nič nie je slané. Ryža je mýtus, to nie je základ kórejskej kuchyne, ale obilie a strukoviny. Mäso, zelenina a ryža boli v minulosti nadštandard.

Kórejské národné jedlo je bibimbap, skladá sa z ryže, zeleniny, mäsa. Jedia ho so sójovou omáčkou a kimchi, ktoré je základom ich života, a taktiež všetko fermentované. Nikto si nekupuje čerstvú zeleninu a ovocie, pretože sú neuveriteľne drahé. Sladký chlieb je pre nich dezert.

Kimchi (v malej miske uprostred stola) - jedlo z fermentovanej sezónnej zeleniny a ďalších surovín Foto: Facebook/Kristína Debnárová
Mix kórejskej a japonskej kuchyne Foto: Facebook/Kristína Debnárová

Na Slovensku máme veľa druhov chlebov a rožkov, to u nich neexistuje. Pre nich je chlieb sladká buchta. Všetci jedia vonku, keďže sa to oplatí rovnako, ako keby si varili doma. A navyše, ľudia väčšinou nemajú čas si variť. Ak ide o tradičnú rodinu, že otec zarába a mama doma varí, tak to je iné. K takej rodine neodmysliteľne patrí ryžovar.

Kórejská kuchyňa je podľa mňa podobná tej japonskej. Majú kimbap, čo je vlastne suši. Jedia veľa sašimi, čo je surová ryba nakrájaná na plátky. Ich reštaurácie sa vyznačujú tým, čo by na Slovensku neprežilo, a to je reštaurácia, ktorá robí len jeden pokrm. Kórejci jedia veľa a všade. Milujú jedlo a milujú si ho fotiť. Ak pijú, pijú pivo, sodžu (kórejský alkoholický nápoj z ryže alebo jačmeňa) a jedia kura. A čo je zaujímavé, neexistujú tam tringelty.

Veľa tradičného jedla závisí od ročného obdobia. Bola som tam v hosťovskej rodine, takže som spoznala veľa jedál, ktoré sa v reštauráciách nedajú objednať. Robia si napríklad veľa polievok, do ktorých pridávajú kocky ľaďu.

Polievka s ľadom Foto: archív Kristíny Debnárovej
Ramjon a smažený kimbap a chobotnica Foto: Facebook/Kristína Debnárová

Ako to vyzerá s dopravou? Čím sa odlišuje od slovenskej?

Podstatné je rozlišovať hlavné mesto a tie ostatné. Cestovala som párkrát taxíkom, no jazdia neskutočne rýchlo. Sú tam dosť agresívni šoféri. Ak je priechod, ktorý nie je označený svetelnou signalizáciou, chodci tadiaľ neprejdú. Nikto ich nepustí. V rámci mesta sa dá najrýchlejšie prepravovať metrom, je síce drahé a plné, no dobré. Každá zastávka metra má svoje toalety, ktoré sú veľmi pekné. V Londýne som toto nezažila. V metre sú všetci ticho. Nikto sa s nikým nerozpráva, iba ak potichu, pretože inak je to neslušné a rušivé. A všetci sú neustále na mobile, aj keď je metro preplnené.

Dá sa prepravovať aj autobusmi, no tie vždy meškajú. Električky tam nie sú. Ak sa pohybujete po krajine, najlepšie je použiť lietadlo alebo vlaky KTX (Korean Train Express). Keď som cestovala do Busanu, druhého najväčšieho mesta krajiny, išla som letecky, trvalo to 45 minút. Od Soulu je tak ďaleko ako Bratislava od Košíc.

Preplnená stanica metra v Soule Foto: archív Kristíny Debnárovej
Článok pokračuje na ďalšej strane
Strana 1 / 3 Ďalšia strana
zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok