FOTO: Životný míľnik alebo boj o prežitie? Študenti prehovorili o podmienkach na internátoch
Zatiaľ čo sa niektorým podarí ubytovať v čistých a zrekonštruovaných zariadeniach, iných prekvapí rozbitý nábytok, plesne aj pokazené okná. Študenti si však odnášajú väčšinou z internátov pozitívne spomienky plné priateľstva a zábavy. Ako sa býva na slovenských internátoch? Študentov sme sa pýtali, v akých podmienkach žijú.
Zážitky sú dôležitejšie
Napriek špinavým izbám, nepríjemným situáciám a poškodenému nábytku na niektorých zariadeniach sa však študenti cítia na internátoch príjemne. Niektorí si museli zvyknúť na neutíchajúci hluk z chodieb či vedľajších izieb, no mnohí spoznali nových ľudí, skamarátili sa a trávili spolu voľný čas. "Vďaka kamarátkam som sa cítila skvelo, bez nich by to však bol boj o život," uviedla Feherová. Súhlasil aj Milan Š.: "Kamaráti dokázali spraviť zo starých a malých izieb celkom príjemné miesto pre život. Neraz sme na bunke usporiadali večierok," spomínal.
"Počas prvého semestra som bola poctivým "šprtom", ktorému prekážal každý zvuk spod okien, každé buchnutie nado mnou a každý výkrik sprava. Chcela som byť sama a v tichu sa učiť. S príchodom druhého semestra som si uvedomila, že študentský život na internáte môže byť oveľa zábavnejší. Začala som nadväzovať kamarátstva, smiať sa z každého hlásku, ktorý ku mne doliehal spod okien a búchať späť všetkým, ktorí mi klopali na stenu. Odkedy som na manželských internátoch, svet sa spomalil a stíchol a mne to zrazu všetko chýba," priznala Vojtušová.
Internáty patria určite do jedinečných foriem ubytovania. Život u rodičov a samostatné bývanie v bytovke či v dome neponúknu také sociálne možnosti ako práve študentské ubytovne. "Rád spomínam na bezstarostnosť študentského života, na rôzne akcie a kamarátstva, ktoré život na internáte priniesol," uviedol Milan Š.
Mamahotel do tridsiatky. Mladí ľudia na Slovensku stále dlhšie ostávajú bývať u rodičov
Krádeže, výkaly a nezvaní hostia
Okrem príjemných spomienok si však študenti z internátov odniesli aj zopár zlých zážitkov. Niektorí prišli o svoj majetok. "Najhoršie sú krádeže. Zmizla mi sieťka proti hmyzu aj mop," posťažoval sa Šutý. "Keď som sa po lete vrátil na internát, balkón bol celý od vtáčieho trusu. Predchádzajúci obyvatelia tam totiž nechali vrece s odpadkami a zvyškami jedla, ktoré vtáky prilákali," popísal prekvapenie na balkóne Milan Š.
Počas pandémie ostali na internátoch iba študenti zo zahraničia. Podľa Ponjan sa museli zapisovať na vrátnici vždy, keď opúšťali budovu, a to aj vtedy, ak išli len vyniesť smeti alebo fajčiť. "Okrem toho nám viackrát vošli do izby bez nahlásenia či zaklopania zamestnanci internátu. So spolubývajúcou nás v jedno ráno zobudilo to, že nejaký muž chodil po našej izbe a kontroloval balkón a okná. Narušil nám tým súkromie a pocit bezpečia," zverila sa.
Veronike K. zase život strpčil hmyz. "V lete nám cez okná lietali do izby smradľavé chrobáky. Jedného som objavila aj vo svojich nohaviciach. Bohužiaľ, našla som ho až po tom, ako som si ich obliekla," povedala.