ROZHOVOR: Pre LGBTI+ nevieme urobiť ani minimum, hovorí Valášek. S OĽANO prišlo podľa neho sklamanie
Hnutiu Progresívne Slovensko sa vo voľbách v roku 2020 nepodarilo dostať do parlamentu. V súčasnosti majú podľa zverejnených prieskumov reálnu šancu zmeniť to. Podpredsedu hnutia Tomáša Valáška sme sa pýtali, čo urobia tentokrát počas kampane inak, s ktorými stranami si vedia predstaviť spoluprácu, a aj na to, ako hodnotia smutné udalosti posledných týždňov.
Parlamentné voľby by podľa spomenutého prieskumu vyhral Smer-SD s 19,3 %, za ním by bol Hlas-SD s 18,5 % a SaS s 10,6 %. Vedeli by ste si predstaviť koalíciu s Hlasom-SD či Smerom-SD?
Jasne sme vylúčili spoluprácu so stranou Smer-SD. Ani s Hlasom-SD nie sme, na rozdiel od niektorých strán súčasnej vlády, v žiadnych koalíciách v miestnych a komunálnych voľbách. Predstavujú pre nás zdiskreditovanú a smutnú minulosť. Strana SaS je nám v mnohom blízka a otvorene sme ju pomenovali ako možného koaličného partnera. Sú medzi nami aj reálne rozdiely, napríklad v tom, ako bojovať s klimatickou katastrofou. Budovanie koalície je však umením možného, nie ideálneho.
Extrémistov sa netreba báť
Naprieč celou Európou sa do vedenia dostávajú krajne pravicové strany. Myslíte si, že Slovensko bude nasledovať tento príklad?
Rast extrémizmu neplatí všade. Máme prirodzenú tendenciu sústrediť sa na osobnosti ako Viktor Orbán či Marine Le Penová, lebo sa právom bojíme, čo urobia s demokraciou. Ignorujeme pritom, že napríklad vo Francúzsku už šiesty rok vládne prezident, ktorý patrí do tej istej európskej politickej rodiny ako Progresívne Slovensko. Taktiež, že len minulý rok v Nemecku mali Zelení, ďalšia strana s programom blízkym nášmu, najlepší volebný výsledok vo svojej histórii. Extrémistov sa netreba báť. Treba ponúknuť jasnú, lepšiu, liberálnu alternatívu a všade naokolo vidíme, že s ňou sa dá pokojne uspieť.
Slovensko má už mesiac vo funkcii nového ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera. Ako vnímate jeho pozíciu na medzinárodnej scéne, a ako by ste ho zhodnotili v porovnaní s jeho predchodcom Ivanom Korčokom?
Zahraničná a obranná politika sú dvoma svetlými bodmi tejto vlády. Čo nie je málo, lebo v čase tak veľkej výzvy, akú aj pre nás predstavuje ruský imperializmus, je dôležité sa jasne držať západných hodnôt a spojencov, a pomôcť Ukrajine. Škoda len, že fungovanie zvyšku vlády zaostáva na míle za týmito dvoma rezortmi.
Vláda prepásla šancu na poctivú reformu vysokých škôl a vzdelávacích osnov. Nevie dostať naše zdravotníctvo zo smrteľných kŕčov, po dekádach zanedbávania éry Smeru. Sľubované zlepšenie čerpania eurofondov sa akosi vyparilo. Nestačí len dobre fungovať v zahraničí, chce to vedieť riadiť krajinu aj doma. Pretože, keď sa raz ľudia otočia proti vláde pre jej zlyhania v domácej politike, časom sumárne zavrhnú všetko čo robí, vrátane jej zahraničnej politiky. Zlyhania vlády doma sú preto nebezpečné aj pre našu bezpečnosť a reputáciu za hranicami.