ROZHOVOR: Vytváranie ruskej menšiny u nás je bezpečnostné riziko, hovorí Macko

Ruský prezident vyhlásil v stredu 21. septembra čiastočnú mobilizáciu, ktorá by sa mala dotknúť stoviek tisíc Rusov. Povolaní by mali byť najmä občania v zálohe a s vojenskými skúsenosťami. Od vyhlásenia mobilizácie už údajne uniklo vyše štvrť milióna mužov. Ako by vyzerala mobilizácia na Slovensku, kedy by k nej mohlo dôjsť, a ako dlho by trval výcvik?

V rozhovore sa dozviete:

• za akých okolností je možné na Slovensku vyhlásiť mobilizáciu,
• ako dlho by trval výcvik neprofesionálov,
• či by bolo Slovensko na mobilizáciu kapacitne pripravené,
• čo hovorí vyhlásenie mobilizácie v Rusku o vývoji vojny na Ukrajine,
• či bolo rozhodnutie Slovenska neudeliť víza utekajúcim Rusom podľa Macka správne.

Za akých okolností by podľa vás mohlo dôjsť k vyhláseniu mobilizácie na Slovensku?

Na Slovensku je možné vyhlásiť mobilizáciu, čiastočnú alebo všeobecnú, len v prípade vyhlásenia vojnového stavu alebo vojny v zmysle ústavného zákona. Je treba upozorniť, že máme dve skupiny občanov. Prvú skupinu tvoria všetci občania, ktorí už vykonávali vojenskú službu a sú teda vojakmi v zálohe. Druhú skupinu tvoria takzvaní registrovaní občania, na ktorých sa tiež vzťahuje branná povinnosť. Títo musia byť najprv odvedení príslušným orgánom, ktorý rozhodne o ich spôsobilosti na výkon vojenskej služby a prípadne o ich predurčení. Až takto odvedení občania môžu byť následne mobilizovaní, teda povolaní na samotný výkon služby. Vojaci v zálohe môžu byť povolaní na mimoriadnu službu už počas vyhláseného výnimočného stavu. 

Mobilizácia je teda v našom prípade extrémny nástroj v extrémnej situácii. Vojnový stav sa vyhlasuje len vtedy, keď bezprostredne hrozí vypovedanie vojny alebo bezprostredne hrozí napadnutie cudzou mocou bez vypovedania vojny.

Myslíte si, že by Slováci, ktorí nie sú súčasťou Ozbrojených síl SR, boli ochotní ísť brániť svoju krajinu?

Majú to v zákonných povinnostiach a vyplýva im to priamo z Článku 25 Ústavy SR. Odoprieť vojenskú povinnosť možno len v prípadoch určených zákonom a občan svoju vôľu musí oznámiť dopredu. To, samozrejme, nemusí zabezpečiť plnohodnotnú motiváciu alebo ochotu slúžiť v ozbrojených silách aj napriek možnému postihu.

Napriek tomu si myslím, že v prípade skutočného vojnového ohrozenia Slovenska by väčšina našich občanov nastúpila a ochota brániť krajinu so zbraňou v ruke by prevýšila reálnu mobilizačnú potrebu. Naše potreby a vojenské kapacity, najmä dostupnosť materiálu, sú totiž obmedzené aj v prípade mobilizácie. Naším problémom je skôr to, že od roku 2005 nevykonávame povinnú vojenskú službu, a teda naše zálohy starnú a dramaticky sa zmenšujú.