Zo zberača lôpt legendou, ktorá preslávila tenis po celom svete. Kto je Roger Federer?

Roger Federer sa narodil 8. augusta 1981 v Bazileji švajčiarskemu otcovi Robertovi a juhoafrickej matke Lynette. Má staršiu sestru Dianu. Ako dieťa sa venoval viacerým športom, okrem tenisu hrával aj futbal, basketbal či bedminton. Keď mal 11 rokov, patril vo svojej kategórii medzi troch najlepších tenistov vo Švajčiarsku, píše portál biography.com. Vo veku 12 rokov sa rozhodol naplno venovať tenisu.

V roku 1993 bol Roger zberačom loptičiek na turnaji ATP v Bazileji. "Je to pre mňa skvelá spomienka," povedal pre Tennis TV. "Páčilo sa mi byť zberačom. Mal som možnosť zažiť najlepších hráčov na svete na vlastnej koži a vidieť, ako sa pripravujú a ako sa reagujú pod tlakom," pokračoval. "V srdci budem navždy zberačom," uzavrel Federer.

V 14 rokoch sa Federer stal národným juniorským šampiónom a vybrali ho do švajčiarskeho národného tenisového centra v Ecublens. "Prvých deväť mesiacov mi veľmi chýbal domov. Moje výsledky sa zhoršili, sebavedomie kleslo a trápil som sa. Našťastie, neskôr sa výsledky opäť dostavili a začal som sa cítiť lepšie. Bola to náročná cesta," spomína Federer na toto obdobie v dokumentárnej sérii Becoming X.

V roku 1998, krátko predtým, ako sa stal profesionálom, vyhral juniorský titul vo Wimbledone a Orange Bowl, ktorý sa po Grand Slamoch považuje za najprestížnejší juniorský turnaj na svete. Taktiež si zahral aj finále US Open. Na konci sezóny bol vyhlásený za juniorského majstra sveta ITF.

Horúca hlava a smrť trénera

Federer má povesť tenistu, ktorého nič nerozhodí, a aj v tých najvypätejších momentoch vie zachovať pokoj a kamennú tvár. Môže byť ťažké predstaviť si to, no boli časy, keď bol Federer na kurte búrlivákom. Plakal, keď sa mu nedarilo, po chybách jeho raketa lietala po kurte. "Kedysi nebýval vzorom," povedal švajčiarsky tenista Marco Chiudinelli, Federerov priateľ od detských čias.

Federer tiež preukazoval alarmujúcu nedôslednosť a tento veľký šampión, dnes známy svojou nezlomnou vôľou, mal medzi svojimi rovesníkmi povesť mäkkého, často neschopného zdolávať prekážky na ceste za víťazstvom, píše The New York Times. "Keď som bol mladší, bojový duch nebol vždy mojou silnou stránkou," uznal aj sám Federer.

Za jeho prerodom mnohí vidia tragickú smrť jeho trénera Petera Cartera, ktorý zahynul v roku 2002 pri autonehode. "Dúfam, že by bol na mňa hrdý. Nechcel, aby som bol premárneným talentom. Jeho smrť bola pre mňa budíčkom. Začal som naozaj tvrdo trénovať," povedal Federer v emotívnom rozhovore pre CNN v roku 2019.

Výmena stráží

Wimbledonský centrálny dvorec, 2. júl 2001. Zápas osemfinále medzi sedemnásobným turnajovým šampiónom Petom Samprasom, ktorý sa v All England Clube snažil o svoj piaty titul po sebe, a 19-ročným Federerom, pre ktorého to bolo prvé vystúpenie na posvätnej tráve wimbledonského centrálneho kurtu.

Tento zápas vošiel do dejín ako príchod Rogera Federera na tenisovú scénu. Hoci švajčiarskemu mladíkovi neveril takmer nikto, rodák z Bazileja uspel v päťsetovej dráme po výsledku 7:6, 5:7, 6:4, 6:7, 7:5. Pete Sampras už vo Wimbledone žiaden titul nezískal.

Naopak, pre mladého Rogera to bol len začiatok. Hoci vo štvrťfinále vypadol s domácim miláčikom Henmanom, jeho meno v tenisovom svete poznal už každý. O dva roky neskôr získal svoj prvý grandslamový titul práve vo Wimbledone. O niekoľko mesiacov, na Australian Open 2004, zdolal vo finále Rusa Marata Safina a 2. februára sa stal svetovou jednotkou. Na tenisovom tróne vydržal rekordných 237 týždňov v rade.

Na ceste za dokonalosťou

Nasledujúcich päť rokov sa na tenisovom okruhu nieslo v znamení dominancie Rogera Federera. V sezóne 2004 po víťazstve v Austrálii obhájil titul vo Wimbledone a prvýkrát vyhral aj US Open. Tituly na londýnskej tráve a vo Flushing Meadows získal aj v roku 2005.

Sezóna 2006 bola najlepšou vo Federerovej kariére. Opäť triumfoval na Australian Open, Wimbledone aj US Open, na Roland Garros si prvýkrát zahral finále. Federer v tomto roku získal 12 turnajových titulov, do finále sa dostal na 16 zo 17 turnajov, ktoré odohral, vyhral celkovo 92 zápasov, pričom ich prehral iba päť. Stephen Tignor, uznávaný redaktor prestížneho portálu Tennis.com, zaradil Federerovu sezónu 2006 ako štatisticky druhú najlepšiu počas Open éry, hneď za sezónou Roda Lavera v roku 1969, kedy vyhral všetky Grand Slamy. Tri tituly na podujatiach veľkej štvorky vyhral Federer aj v roku 2007.

Aj napriek desiatkam titulov a stovkám vyhratých zápasov, jeden triumf Federerovi dlho unikal. Nedarilo sa mu vyhrať na antuke na Roland Garros v Paríži. V ceste mu stál jediný muž – Rafael Nadal. Španielovi Federer podľahol v semifinále v roku 2005 a v troch finálových zápasoch po sebe v rokoch 2006, 2007 a 2008. Víťazstvá v sezónach 2006 a 2007 by znamenali zisk kalendárneho Grand Slamu, čo sa naposledy podarilo spomínanému Laverovi v roku 1969.

Federerov čas nastal v roku 2009, keď Nadal šokujúco vypadol v osemfinále s Robinom Soderlingom zo Švédska. Práve Nadalov premožiteľ bol jeho finálovým súperom. Švajčiarsky fenomén na štvrtý pokus nezaváhal, finále vyhral presvedčivo 6:1, 7:6, 6:4 a skompletizoval cestu za tenisovou dokonalosťou. O mesiac neskôr opäť zvíťazil na Wimbledone, získal vtedy rekordný 15. grandslamový titul a po ročnej prestávke sa vrátil na post svetovej jednotky.

Veľká trojka

Ťažko tipovať, koľko ďalších veľkých turnajov by Federer vyhral, ak by mu osud nepostavil do cesty dvoch rivalov – Rafaela Nadala a Novaka Djokoviča. Tenisoví fanúšikovia po celom svete mali za ostatných vyše 15 rokov týždeň čo týždeň možnosť sledovať troch z najlepších hráčov histórie bojovať proti sebe.

Kvalitu a dominanciu "veľkej trojky", ako sa hovorí Federerovi, Nadalovi a Djokovičovi, najlepšie potvrdzuje nasledovná štatistika. Od roku 2004 sa uskutočnilo 75 grandslamových turnajov. Táto trojica tenistov ich vyhrala 62. Federer ich v tomto období získal 19 (celkovo 20), Djokovič 21 a Nadal 22. Ich nadvládu sa podarilo prerušiť iba deviatim tenistom – Gastónovi Gaudiovi, Maratovi Safinovi, Juanovi Martínovi del Potrovi, Andymu Murraymu, Stanovi Wawrinkovi, Marinovi Čiličovi, Dominicovi Thiemovi, Daniilovi Medvedovi a najnovšie aj Carlosovi Alcarazovi.

Proti svojim najväčším rivalom má Federer negatívnu zápasovú bilanciu. Proti Nadalovi odohral 40 súťažných zápasov, zvíťazil v štrnástich z nich. S Djokovičom si zmeral sily 51-krát, pričom sa mu podarilo vyhrať v 23 prípadoch.

S obomi súpermi odohral desiatky pamätných zápasov. Proti Nadalovi odohral deväť finále na Grand Slamoch, uspel však len v troch z nich. Za zmienku stoja najmä finálové duely na Wimbledone v roku 2008 a Australian Open 2009. Považujú sa dva z najlepších zápasov tenisovej histórie a v oboch uspel Nadal. Pre Federera to boli najzdrvujúcejšie porážky v kariére, počas odovzdávania trofejí v Melbourne pri prejave dokonca neudržal slzy.

Prehru v Austrálii Nadalovi vrátil o osem rokov neskôr, keď zvíťazil v dych berúcej päťsetovej bitke. Pre oboch bolo toto finále výnimočné, pretože vynechali pre zranenia veľkú časť predchádzajúcej sezóny. "Nemyslím si, že ani jeden z nás čakal, že budeme vo finále, keď sme sa stretli v tvojej akadémii pred štyrmi alebo piatimi mesiacmi," povedal Federer Nadalovi po finále. "Tenis je tvrdý šport. Neexistujú žiadne remízy, ale ak by boli, dnes by som rád jednu prijal a podelil sa o ňu s Rafom," dodal Federer.

Proti Djokovičovi sa Federer stretol vo finále na turnajoch veľkej štvorky päťkrát, pričom vyhral len to prvé na US Open 2007. Pamätné je najmä finále na Wimbledone v roku 2019, keď Federer nevyužil v piatom sete dva match bally pri vlastnom podaní a napokon prehral 6:7, 6:1, 6:7, 6:4, 12:13.

Množiace sa zranenia

Zdravotné ťažkosti sa "Fedexovi" dlho vyhýbali. Prvé vážnejšie problémy prišli až v roku 2013. Pri rutinnej výhre v treťom kole nad Ivanom Dodigom v Indian Wells utrpel obhajca titulu zranenie chrbta. Federer sa nedokázal včas zotaviť na svoj ďalší zápas proti Nadalovi a prehral v dvoch setoch. Švajčiar neskôr priznal, že sa mal po zápase proti Dodigovi z turnaja odhlásiť.

Pre Federera to však bol aj naďalej ťažký rok. Zranenie brzdilo jeho úroveň hry počas celej sezóny. Utrpel šokujúcu porážku so Sergijom Stakhovským v druhom kole Wimbledonu, čo bolo jeho najskoršie vypadnutie na Grand Slame za vyše dekádu. Prekvapivo skoro skončil aj na US Open, keď ho v osemfinále zaskočil v troch setoch Tommy Robredo.

Problémy s chrbtom pokračovali aj v nasledujúcej sezóne 2014. Na poslednom podujatí sezóny, Turnaji majstrov v Londýne, sa mu v dramatickom semifinále podarilo odvrátiť niekoľko match ballov proti krajanovi Wawrinkovi a postúpiť do finále. V závere zápasu si však pri jednom z úderov opäť poranil chrbát a nemohol nastúpiť na finále proti Djokovičovi.

Vážne zranenie, pre ktoré si musel dať Federer vyše dvojmesačnú prestávku od tenisu, prišlo po Australian Open 2016. Pri kúpaní detí sa Federer pošmykol a roztrhol si meniskus v ľavom kolene a musel podstúpiť artroskopickú operáciu. Ďalšie poranenie kolena prišlo v semifinále Wimbledonu toho istého roku. Švajčiar nakoniec musel predčasne ukončiť sezónu a prišiel tak aj o olympiádu v Riu de Janeiro.

Komplikácie s chrbtom sa tenisovému elegánovi vrátili v lete 2019. Po zdrvujúcej porážke na Wimbledone si chcel Federer napraviť chuť na US Open. Vo štvrťfinále viedol 2:1 na sety proti Grigorovi Dimitrovovi, hráčovi, ktorý v siedmich predchádzajúcich pokusoch Švajčiara ani raz nezdolal. Po prehre vo štvrtom sete si Federer vyžiadal fyzioterapeuta a ošetrenie chrbta. To však nepomohlo a Roger padol v piatich setoch.

Vo februári a máji 2020 podstúpil Federer dve artroskopické operácie kolena. Podarilo sa mu z nich zotaviť natoľko, že sa mohol predstaviť na milovanom Wimbledone. Zrejme sám netušil, že to bude posledný profesionálny turnaj v jeho kariére. Jeho záverečným súťažným zápasom je štvrťfinálová prehra s Poliakom Hubertom Hurkaczom. V auguste 2020 Federer uverejnil informáciu, že bude potrebovať tretiu operáciu a "bude mimo hry mnoho mesiacov".

Emotívny koniec

To, čoho sa fanúšikovia po celom svete obávali, sa stalo skutočnosťou 15. septembra 2022. Švajčiarsky fenomén oznámil, že sa do súťažného diania nevráti a jeho posledným vystúpením bude exhibičný Laver Cup v Londýne.

"Posledné tri roky ma postavili pred výzvy v podobe zranení a operácií. Tvrdo som pracoval, aby som sa vrátil do plnej súťažnej formy," napísal Federer v liste fanúšikom na sociálnych sieťach. "Poznám však aj kapacity a limity svojho tela. Mám 41 rokov. Za 24 rokov som odohral viac ako 1500 zápasov. Tenis sa ku mne správal veľkorysejšie, než som kedy sníval, a teraz musím uznať, že je čas ukončiť moju súťažnú kariéru."

Správa nezasiahla len fanúšikov, ale aj ostatných hráčov na okruhu. Mnohí z nich sa vyjadrili na sociálnych sieťach. "Drahý Roger, môj priateľ a rival. Prial by som si, aby tento deň nikdy neprišiel... je to smutný deň pre mňa osobne a pre športovcov na celom svete. Povedal som ti to, keď sme spolu hovorili a teraz je to tu. Bolo mi potešením, ale aj cťou a privilégiom zdieľať s tebou všetky tie roky, prežiť toľko úžasných momentov na kurte aj mimo neho," napísal na sociálnej sieti Rafael Nadal.

Svoj odkaz zanechal aj Novak Djokovič: "Roger, je ťažké vidieť, že tento deň prišiel a vyjadriť slovami všetko, čo sme spolu v tomto športe zažili. Viac ako desať rokov neuveriteľných momentov a bitiek, na ktoré môžeme spomínať. Tvoja kariéra nastavila tón toho, čo znamená dosiahnuť dokonalosť. Je mi cťou poznať ťa na kurte aj mimo neho."

"Inšpiroval si nespočetné milióny a milióny ľudí, vrátane mňa, a nikdy na to nezabudneme. Tlieskam ti a teším sa na všetko, čo budeš robiť v budúcnosti. Vitaj v klube dôchodcov," napísala Serena Williamsová, ktorá sa s kariérou rozlúčila na nedávnom US Open.

Federer sa lúči na podujatí, pri ktorého zrode stál v roku 2017. Na Laver Cupe si merajú sily hviezdne tímy výberu Európy a zvyšku sveta. V európskom tíme v tomto ročníku nechýbajú Rafael Nadal, Novak Djokovič či Andy Murray. Švajčiarsky elegán sa tak so svojou legendárnou kariérou lúči v spoločnosti svojich najväčších rivalov. S jedným z nich dokonca zdieľal kurt – posledný zápas odohral vo štvorhre s Rafaelom Nadalom.

Osobný život a charita

V roku 2009 sa Federer oženil s bývalou švajčiarskou profesionálnou tenistkou Mirkou Vavrincovou (rodáčkou z Bojníc), s ktorou sa spoznal na letnej olympiáde v Sydney v roku 2000. Majú spolu štyri deti, dva páry identických dvojičiek. Dievčatá Myla Rose a Charlene Riva sa narodili v júli 2009. Chlapci Leo a Lenny prišli na svet v roku 2014. Zaujímavosťou je, že matkou dvojičiek je aj Rogerova sestra Diana.

Materinským jazykom Federera je švajčiarska nemčina, no plynule hovorí aj po anglicky, nemecky a francúzsky. Ovláda aj základy španielčiny, taliančiny a švédčiny.

Je známy aj svojou charitatívnou činnosťou. V roku 2003 založil Roger Federer Foundation, ktorá ma za cieľ pomáhať znevýhodneným deťom, predovšetkým v Afrike, a umožniť im prístup ku vzdelaniu a športu. Podľa oficiálnej stránky nadácie sa podarilo ku koncu roku 2021 pomôcť už takmer dvom miliónom detí.

Kariéra v číslach

• 103 turnajových titulov na okruhu ATP,
• 20 grandslamových titulov,
• 310 týždňov na poste svetovej jednotky, z toho 237 po sebe,
• 5 rokov zakončených na poste svetovej jednotky,
• 2 olympijské medaily (zlato z Pekingu 2008 vo štvorhre a striebro z Londýna 2012 vo dvojhre),
• 1 titul v Davis Cupe (2014),
• 1526 odohratých zápasov vo dvojhre, z toho 1251 víťazstiev,
• 41-zápasová víťazná šnúra (2006 – 2007),
• 17 finálových účastí v rade (2005 – 2006),
• 0 skrečovaných zápasov,
• 130 miliónov dolárov zarobených na turnajových odmenách.