Ukrajinci bojujú proti ruskej invázii aj mimo frontu. Ich zbraňou sú slová
Nemá žiadne skúsenosti z boja, ale už od začiatku vojny ukrajinský vysokoškolák Nazar Dančyšyn využíva svoje znalosti jazyka a poézie v prospech svojej krajiny. Dvakrát týždenne dáva online lekcie ukrajinčiny svojim rusky hovoriacim krajanom.
"Pokiaľ budeme v budúcnosti všetci hovoriť ukrajinsky, získame mocnú zbraň proti agresii," hovorí 30-ročný bádateľ a básnik, o ktorom píše agentúra AFP. Pre značnú časť Ukrajincov je ruština materinským jazykom a mnohí ďalší, najmä na východe a juhu Ukrajiny, ňou hovoria plynule. Možno to považovať za dedičstvo sovietskej éry.
Lekcie ukrajinčiny zadarmo
Po anexii Krymu v roku 2014 a v dôsledku ozbrojeného konfliktu na východe Ukrajiny s proruskými separatistami podporovanými Moskvou sa však ukrajinčina výrazne presadila a stala sa ústredným prvkom národnej jednoty. Vláda ju v roku 2021 zaviedla ako jediný komunikačný jazyk v obchodoch, reštauráciách a ďalších službách. Pokiaľ chce zákazník hovoriť rusky, musí si to vyslovene vyžiadať.
Prechod na ukrajinčinu sa zrýchlil začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára. Tú ruský prezident Vladimir Putin ospravedlňuje aj snahou o ochranu rusky hovoriacich obyvateľov Ukrajiny.
V západoukrajinskom Ľvove, kde je ukrajinčina dominantným jazykom, skupina vysokoškolských študentov, vrátane Dančyšyna, ponúka lekcie ukrajinčiny zadarmo. Za tri dni sa organizátorom prihlásilo 1000 záujemcov, vyhovieť však mohli len 800 z nich. Nemali totiž dostatok vyučujúcich. "Ľudia si pamätajú, že ich prarodičia a praprarodičia hovorili ukrajinsky skôr, ako v dobách Sovietskeho zväzu prešli na ruštinu. Mnohí sa chcú vrátiť k svojmu pôvodnému jazyku," hovorí Dančyšyn.
Vojna na Ukrajine si už vyžiadala tisíce obetí, hoci presné čísla nie sú k dispozícii. Donútila milióny ľudí opustiť svoje domovy a presťahovať sa do iných častí Ukrajiny alebo do zahraničia.
S pribúdajúcimi dôkazmi o možných vojnových zločinoch ruskej armády obvinil americký prezident Joe Biden Moskvu z genocídy, hoci iní tento termín nechcú použiť. "Je stále jasnejšie, že sa Putin snaží zmiesť zo stolu samotnú myšlienku, že môžete byť Ukrajinci," povedal americký prezident.
Podarilo sa mu utiecť
Na Dančyšynových kurzoch, ktoré vychádzajú z učebníc Národnej polytechnickej univerzity v Ľvove, hrajú hlavnú úlohu ukrajinský básnik Taras Ševčenko (1814-1861) alebo súčasná dirigentka Oksana Lyninová, rodáčka z Ľvova. Jedným zo študentov je aj rusky hovoriaci vysokoškolský profesor z Luhanska, jedného z najväčších miest Donbasu, ktorý sa ukrajinský píše ako Volodymr Krasnopolskyj.
Keď proruskí separatisti prevzali v roku 2014 kontrolu nad mestom, odsťahoval sa pedagóg do 100 kilometrov vzdialeného malého mesta Rubižnoje, ktoré mala pod kontrolou Ukrajina. Rubižnoje však 24. februára zasiahla raketa a Krasnopolskyj sa aj s dcérou, študentkou medicíny, schovali do pivnice. Prežili v ňom dva týždne a potom sa im podarilo utiecť na západ krajiny.
"Boli s nami ľudia rôzneho pôvodu, ale všetci sa cítili ako Ukrajinci," povedal agentúre AFP Krasnopolskyj cez textové správy. "Učiť sa ukrajinsky je pre mňa dôležité, pretože to agresorovi (Rusku) ukazuje, že som rusky hovoriaci Ukrajinec z ruskojazyčnej rodiny, ale nepotrebujem ich ochranu. Mám vlastnú krajinu. Verím, že ukrajinský národ sa tvorí bez ohľadu na pôvod ľudí," dodal.
Riaditeľka školy a učiteľka matematiky Julija hovorí, že aj ona sa prihlásila na výuku po tom, čo bola nútená utiecť z ostreľovaného Charkova. Charkov je druhé najväčšie mesto na Ukrajine, hovorí sa v ňom prevažne rusky a leží blízko ruských hraníc. "Plánujem sa vrátiť hneď, ako to bude možné," hovorí 51-ročná žena, ktorá vyučuje v ukrajinčine, ale v bežnom živote hovorí rusky. "Plynulo čítam a píšem ukrajinsky, no mám problémy s komunikáciou. Je čas na osobný rozvoj," povedala.
Pod impozantným stropom Ľvovskej univerzity Iryna Farionová, bývalá poslankyňa a horlivá obhajkyňa ukrajinského jazyka, hovorí, že považuje bezplatné kurzy za súčasť "pokračujúceho boja Ukrajincov za právo byť Ukrajincom." V očiach má slzy, keď rozpráva, že sa dopočula, že sa Rusi pokúsili zaviesť ruštinu v školách Melitopoľu, meste na juhu Ukrajiny, ktoré na začiatku vojny obsadili a krátko zadržali ich starostu. "Pokiaľ nebudeme brániť svoj jazyk, Putin príde až sem, dokonca i do tejto budovy," predpovedá.
Okrem online kurzov plánuje tiež výuku ukrajinčiny pre presídlených rodičov, ktorí prišli z ruskojazyčných oblastí, aby mohli sledovať domáce úlohy svojich detí zapísaných na ukrajinsko-jazyčných školách v Ľvove. "To je môj vlastný front. Slová sú moja zbraň," hovorí Farionová.