Zranenia po zásahu fosforovou bombou sú desivé. Macko opísal devastačné účinky vojnových zbraní

TA3/Henrieta Mihalková
17.3.2022 06:00

Boje na Ukrajine neutíchajú ani po 20. dňoch. Ruské sily ostreľujú okrem infraštruktúry aj civilné ciele. V súvislosti s ruskou agresiou sa začali objavovať pojmy ako fosforová bomba, termobarické alebo vákuové rakety či kazetová munícia. Podľa generála Pavla Macka sú dôvodné podozrenia, že Rusi na Ukrajine masívne porušujú základné zásady vedenia boja. Aké zranenia môžu zbrane ľuďom spôsobiť, ako fungujú, a prečo sú zakázané?

expres Macko
TASR/Martin Pakovič

V rozhovore sa dozviete:

  • čo sú fosforové bomby, a aké zranenia spôsobujú,
  • ako fungujú termobarické rakety, a aké škody spôsobujú,
  • čo je to nenavádzaná munícia,
  • ako sa správa kazetová munícia,
  • čo sú zakázané zbrane.

Pavel Macko je slovenský generál a expert na bezpečnosť. Bol najvyššie postaveným Slovákom v štruktúrach NATO. Bol nasadený v operácii ISAF a viedol štáb, ktorý riadil operácie v rámci Afganistanu. Pôsobil na Generálnom štábe Ozbrojených síl SR.

Rusi údajne použili v Luhanskej oblasti fosforové bomby, ktoré zakazujú ženevské zmluvy. Ako sa správa takáto zbraň?

Fosfor sa vo vojenstve používa pomerne často a to v rôznych podobách, v rôznej konzistencii a chemickom zložení a na rôzne účely. Fosfor ako bojová látka je používaný ako biely fosfor, červený fosfor a kyselina fosforečná. Najčastejšie sa fosfor používa na zadymenie priestoru bojov (dymovú clonu), ktoré má umožniť nepozorovaný únik z ohrozenej oblasti alebo maskovať manéver vojsk na bojisku. Takzvanými dymovými granátmi sú vybavené skoro všetky hlavné druhy bojovej techniky. Ich výmetnice je možné vidieť ako malé tubusy na korbe (veži). Aj keď ide o splodiny horenia, ich škodlivé účinky nie sú ničím mimoriadne. 

Druhou aplikáciou fosforu a jeho zlúčenín sú takzvané osvetľovacie granáty a bomby. Ich úlohou je osvetlenie bojiska v noci. Tieto prvé dva spôsoby použitia fosforu nie sú kontroverzné.

Kontroverzné je použitie fosforu ako zápalných látok. To môže byť v podobe fosforových guľôčok alebo spreju. Fosforová zlúčenina je v nich spravidla namočená v nejakej nehorľavej separačnej látke. Po jej odparení fosfor samočinne horí na vzduchu pri vysokej teplote nad 800 stupňov.

Aké zranenie môže spôsobiť fosforová bomba?

Fosforové bomby spôsobujú rozsiahle a nebezpečné popáleniny ľuďom. Pôsobia plošne bez rozlíšenia a majú za cieľ zapáliť všetko, čo je horľavé, fosfor doslova prepáli horľavé materiály. Tento druh zbraní, podobne ako napalm používaný vo Vietname, patrí medzi zakázané zbrane. 

Konkrétne ide o konvenciu o vybraných konvenčných zbraniach, ktorá bola podpísaná v roku 1981 a vstúpila do platnosti v roku 1983. V súčasnosti je záväzná pre 125 krajín, ktoré k nej pristúpili. Patrí medzi ne aj Rusko ako nástupnícky štát ZSSR, ktorý bol jedným z pôvodných signatárov konvencie. Konkrétne tohto typu zbraní a munície sa týka doplnkový protokol č. 3, ktorý hovorí o zápalných zbraniach.

Ruské ministerstvo obrany potvrdilo, že na Ukrajine používa systém TOS-1A, ktorý využíva termobarické rakety. Ako fungujú, a aké škody dokážu spôsobiť?

Termobarické zbrane patria k ďalším zbraniam s hromadným a nerozlišujúcim účinkom. Nie sú priamo zakázané konvenciami o zbraniach, aj keď by sa na ne dala nepriamo uplatniť vyššie uvedená konvencia z roku 1981 a rovnaký doplnkový protokol č. 3. Lenže termobarické zbrane nie sú v nich priamo vymenované. V každom prípade by sa mali používať len na striktne vojenské ciele a nie v zastavaných oblastiach.

Rusi majú na Ukrajine k dispozícii staršie raketomety TOS-1 (Buratino) s dostrelom 3,5 km a novšie TOS-1A (Solncepjok) s dostrelom šesť kilometrov. Ide o rakety, ktoré sú vystreľované salvou na cieľovú plochu. Po dosiahnutí cieľa sa zo striel uvoľní sprej zo zápaľno-výbušnej zmesi, vytvorí sa aerosól a ten po iniciácii masívne vybuchuje v celom objeme.

Aké zranenia môžu termobarické rakety spôsobiť civilistom?

Ničivým účinkom je vysoká žiara pri výbuchu a silná tlaková vlna. Tá najprv prudko zvýši tlak a následne v dôsledku zhorenia kyslíka vzniká prudký podtlak v podobe spätnej tlakovej vlny. Aj preto sa im niekedy hovorí vákuové bomby. 

Žiar ničí zrak a popáli orgány, s ktorými sa dostane do styku. Tlaková vlna trhá tkanivo a poškodzuje vnútorné orgány, rozrušuje aj tie najpevnejšie stavebné konštrukcie. Ak sa zo zápalnej látky nevyvinie dostatočný aerosól, tak aj horí na posprejovanom povrchu a pôsobí ako plameňomet, ktorý spôsobuje rozsiahle a ťažké popáleniny. Okrem uvedených raketometov by ruské vojská mali mať k dispozícii aj termobarické hlavice montovateľné na rôzne varianty striel Iskander s dostrelom okolo 500 km.

expres Macko TASR/Martin Pakovič

O aké zbrane ide, ak hovoríme o nenavádzanej munícii?

Je to skoro všetka munícia, ktorú Rusi majú. Ide o delostrelecké granáty, mínomentné granáty, raketometné strely a letecké bomby. Ide o to, že tieto sú pri výstrele alebo po uvoľnení nasmerované na určitú cieľovú oblasť a ďalej už nie je možné nijako korigovať ich smer. Teda sú podstatne menej presné a pôsobia na plošné ciele. Kontroverzné je ich použitie v zastavaných oblastiach, kde pôsobia na veľkej ploche a bez rozlíšenia cieľa. 

Presná munícia alebo munícia s koncovým navedením naopak je aj počas letu alebo pádu usmerňovaná na konkrétny cieľ, napríklad protitankové alebo protiletecké riadené strely, a teda majú menšie kolaterálne účinky. Američania používajú napr. JDAM bomby, čo sú v podstate klasické "hlúpe" bomby dodatočne vybavené zariadením na usmernenie pádu a zasahujú s vysokou presnosťou miesta so zadanými súradnicami GPS. Teda spotreba takejto munície je nižšia a ničí len zadané ciele.

Experti z Human Rights Watch prišli k záveru, že na mesto Charkov bola vypálená kazetová munícia. Ako si máme takúto muníciu predstaviť?

Kazetová munícia (cluster ammunition, cluster bomb) je munícia alebo rakety, ktorá sa pred dopadom do cieľovej plochy rozdelí na množstvo malých bômb alebo výbušných prvkov. Teda pôsobia na veľkú plochu a sú určené hlavne na ničenie živej sily. Podobné sú aj strely s protipechotnými mínami. Rusi majú k dispozícii letecké bomby s takouto muníciou a 220 mm raketomety Uragan. Tento typ munície je zakázaný špeciálnou konvenciou, ale tá nie je záväzná pre Rusko a Ukrajinu, lebo k nej nepristúpili.

Podobne ako v ostatných prípadoch, aj keď použitie tejto munície priamo nezakladá nejaké porušenie pravidiel, ich použitie v zastavaných oblastiach je neprípustné v zmysle základných ženevských konvencií, ktoré tvoria tzv. medzinárodné humanitárne právo (pravidlá vedenia ozbrojeného konfliktu). Tie sú záväzné aj pre Rusko a Ukrajinu.

Použili ruské sily tieto zbrane už aj počas iných konfliktov?

Áno, Rusi použili viaceré tieto zbrane aj v minulosti. Kazetovú muníciu, protipechotné míny a fosfor používali v Afganistane. Termobarické zbrane mali používať aj v Čečensku a Sýrii, sú podozrenia, že kazetovú muníciu používali aj v Sýrii podobne ako neriadené strely a bomby.

Na ktoré ciele je za všetkých okolností neprípustný útok? Čo z toho už Rusko porušilo na Ukrajine?

Všetky útoky na civilistov a civilné objekty sú neprípustné, rovnako ako používanie nerozlišujúcich zbraní v zastavaných oblastiach. Nie vždy musí ísť o úmysel, ale ide o neakceptovateľný spôsob vedenia boja. Sú dôvodné podozrenia, že ruské sily na Ukrajine masívne porušujú všetkých päť základných zásad vedenia boja. Tie sú podrobnejšie rozpísané v Ženevských konvenciách a dodatkových protokoloch a sú to vojenská nevyhnutnosť, rozlíšenie medzi kombatantmi a civilmi, proporcionálnosť použitia smrtiacej sily, humánnosť a rešpekt k ľudskej dôstojnosti kombatantov a civilných osôb.

Ktoré iné zbrane sú podľa medzinárodných dohovorov aktuálne medzi zakázanými?

Ako som uviedol, zakázaný je spôsob vedenia boja a použitia určitých zbraní. Zakázané sú vybrané zbrane špeciálnymi konvenciami, ale nie všetky sa vzťahujú aj na Rusko, lebo platia len pre krajiny, ktoré sa zaviazali na dodržiavanie dohodnutých špecifických zbraňových konvencií. Rusko je striktne viazané zákazom zápalných zbraní, nepriamo sú viazaní zákazom termobarických zbraní (nie sú menovite uvedené v 3. protokole, ktorý platí aj pre Rusko). U zvyšných zbraní pre nich platia všeobecné obmedzenia vyplývajúce z medzinárodného humanitárneho práva.

Zažili ste počas vašej kariéry situáciu, kedy bola v širšom okolí použitá niektorá z vyššie spomenutých zbraní?

Nie. Bol som v misii, kde sme mali striktné a veľmi reštriktívne pravidlá použitia sily na našej strane a protivník nemal tieto zbrane k dispozícii.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok