Moldavsko pristupuje k Rusku opatrne, v strehu je i pre Podnestersko. Očakáva nápor utečencov
Moldavsko sa snaží vystupovať voči Rusku neutrálne, pre ruský útok však očakáva príjazd ďalších tisícov utečencov z Ukrajiny. ČTK to uviedol analytik Michai Mogildea z kišiňovského Ústavu pre európske politiky a reformy (IEPR). Moldavsko tiež pozorne sleduje situáciu v Podnestersku, separatistickom regióne, kde pôsobí vyše 2000 vojakov. Pre konflikt na Ukrajine krajina vyhlásila výnimočný stav.
Moldavská proeurópska vláda vedená prezidentkou Maiou Sanduovou sa snaží mať k Moskve neutrálny postoj. "Nová vláda tu v Kišiňove vedená prezidentkou Maiou Sanduovou sa snaží mať aktívnejší postoj k Rusku," uviedol Mogildea. Kabinet sa snaží mať s Ruskom dialóg a "dobrú úroveň komunikácie".
Žiadny signál z Podnesterska
Vláda je však v kontakte s predstaviteľmi Európskej únie a úniovými krajinami, ktoré zaviedli prísnejšie sankcie pre Rusko. Pre Kišiňov je veľmi citlivé sa ku koalícii proti ruskej invázii priamo prihlásiť, pretože Rusko by to mohlo brať ako akt odporu, dodal analytik. Prezidentka Sanuová však označila ruský útok za porušenie medzinárodných noriem. Zisk ďalších území na Ukrajine zo strany Ruska by pre Moldavsko znamenalo veľké ohrozenie. "Pre nás je Ukrajina niečo ako nárazníková zóna," uviedol Mogildea.
Moldavsko tiež pozorne sleduje situáciu vo svojom separatistickom regióne, Podnestersku. "Z Podnesterska zatiaľ neprišiel žiadny signál, ktorý by ohrozoval bezpečnosť Moldavska," uviedol Mogildea. Podľa neho sa lídri separatistov postavili ku konfliktu na Ukrajine opatrne. V oblasti však pôsobí ruská armáda, ktorá by mohla zasiahnuť do bojov či používať infraštruktúru a svoje sklady na logistickú podporu ruským jednotkám na Ukrajine. Moskva žiadosti Kišiňova, aby svoje jednotky z oblasti stiahla, dlhodobo odmieta.
Moldavsko muselo v minulých mesiacoch riešiť energetickú krízu a obnovu zmluv na dodávky plynu. Ruská štátna firma Gazprom pristúpila na päťročné predĺženie, Kišiňov však musí prevádzať mesačné platby vopred, čo sú podľa analytika pre jednu z najchudobnejších krajín v Európe tvrdé podmienky.
Problém s dezinformáciami
Za "veľký problém" označil tiež fakt, že moldavské televízne stanice preberajú obsah z ruských kanálov, čo zjednodušuje šírenie ruskej propagandy medzi obyvateľmi. "Najväčší problém, ktorému čelíme, sa týka práve dezinformácií a šírenia falošných správ," uviedol analytik.
Najvýznamnejšia moldavská opozičná Socialistická strana bola výrazne proruská a jej vedenie, vrátane bývalého prezidenta Igora Dodona, malo silné osobné i finančné väzby na Moskvu. Po prehraných parlamentných voľbách z vlaňajšieho júla však prechádza vnútornou premenou. "Strana hlasovala spolu s vládou za vyhlásenie výnimočného stavu," uviedol Mogildea. Podľa analytika ide o dobré znamenie, väzby funkcionárov na Rusko však zostávajú silné.
Od začiatku bojov na Ukrajine Moldavsko zaznamenalo príchod zhruba 16-tisíc ľudí z Ukrajiny a ďalšie vlny sa očakávajú v blízkych mesiacoch. Časť Ukrajincov odchádza do Moldavska, pretože tam majú známych alebo chcú ďalej pokračovať na Západ.
Moldavsko, malá krajina s približne 3,5 miliónmi obyvateľov, ktorá leží medzi Rumunskom a Ukrajinou, patrí medzi najchudobnejšie štáty v Európe. V posledných rokoch bolo poznamenané politickou nestabilitou a korupčnými škandálmi. Na rozdiel od susedného Rumunska nie je členom NATO ani Európskej únie.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"