Králiky majú problém s rozmnožovaním. Pomôcť im majú inovatívne králičie hotely

Píše o tom spravodajský server The Guardian. Tieto hotely tvoria hromady vetvičiek naskladaných v blízkosti existujúcich králičích nôr, ktoré poskytujú ochranu pred rastúcim počtom predátorov a nové miesta pre králičie samice, kde si môžu vyhrabať novú noru a priviesť na svet mláďatá. Hromady vetiev boli ako nová technika podpory králičej populácie zatiaľ vyskúšané v piatich lokalitách v rámci štvorročného projektu Shifting Sands. Jeho cieľom je obnoviť vzácne živočíšne druhy v oblastiach Norfolku a Suffolku.

Králiky majú významnú úlohu

V celej Británii klesli počty králikov divokých v priebehu desiatich rokov do roku 2018 o 43 percent, pričom napríklad v regióne East Middlands bol zaznamenaný pokles o 88 percent a v Škótsku o 83 percent. "Ľudí občas prekvapí, aké dôležité sú králiky v niektorých ekosystémoch," uviedla Pip Mountjoyová, manažérka projektu Shifting Sands. "Považujeme ich za škodcov, ale v Británii sú kľúčovým druhom - fungujú ako správcovia krajiny a mnoho ďalších druhov je na nich závislých," dodala.

Králik divoký nie je v Británii pôvodným druhom. Z pôvodnej domoviny na Pyrenejskom polostrove ich doviezli na Britské ostrovy Normani, a v suchých, piesčitých oblastiach Suffolku a Norfolku, ktoré sú známe pod označením "brecks", ich chovali na mäso. Brecks sú z hľadiska biodiverzity jedinečné oblasti. Vďaka pasúcim sa králikom sa tu začalo dariť vzácnym rastlinám a bezstavovcom. Králiky sú pri pastve vyberavé a udržiavajú pod kontrolou bujné trávy, čím pomáhajú chúlostivejším poľným kvetinám.

Králiky tiež hrabú v zemi, a tým pomáhajú klíčiť semenám. Vďaka ich hrabaniu vznikajú malé plochy prehriatej pôdy, ktorá je nielen útočiskom vzácnych kvetín a bezstavovcov, ale tiež bežných jašteričiek či zmijí, ktoré sa tu vyhrievajú. Medzi vzácne rastliny, ktorým pastva králikov pomáha, patrí kozinec dánsky, vzácna ostrica jarná, veronika jarná alebo tiež poddruh chmerek vytrvalý, ktorý sa nevyskytuje nikde inde na svete.

Čítajte viac

Viete, čo sú to nurdle? Zabijaky a najhorší toxický odpad, o ktorom ste zrejme nepočuli

Mláďatá súperiek nechá uhynúť

V blízkosti králičích nôr sa darí húseniciam mory osenice červenoškvrnovej, ktorej počty rovnako klesajú. A králičia aktivita je prospešná i pre vtáky - králiky z piesčitej pôdy vyhrabávajú mnoho kremeňa, ktorý je dokonalým maskovaním pre dýtiky - vtáky, ktoré hniezdia na zemi, kde medzi kremeňom môžu jednoducho ukryť svoje rovnako sfarbené vajíčka.

Počty králikov v Británi zdecimovala najprv v 50. rokoch 20. storočia myxomatóza, ktorá ich počty znížila o 99 percent. Po tom, čo sa u králikov vyvinula odolnosť voči myxomatóze, ich populácia znova vzrástla, ale po roku 2010 prišla ďalšia rana v podobe hemoragického ochorenia králikov typu 2 (RHDV2), ktoré sa medzi divokou populáciou rozíšrilo z komerčných chovov.

Čítajte viac

Konšpirátorov už covid omrzel. Po víruse je pre nich dôsledkom sprisahania aj zmena klímy

Podľa Diany Bellovej, profesorky ochranárskej biológie na Východoanglickej univerzite, ktorá sa podieľa na projekte Shifting Sands, nie je pravdepobné, že sa niekedy populácie králikov obnovia v takom počte ako kedysi. Ale králičie hotely môžu ich počty pomôcť aspoň posilniť. Okrem ochrany pred predátormi ale môžu králičie hotely poslúžiť aj ako ochrana proti vlastnému druhu. Výskum Diany Bellovej zistil, že králiky žijú v matriarchálnych rodinných skupinách, kde dominantnej samici pomáhajú dcéry, netere, tety, babičky i prababičky.

Dominantná samica bráni ostatným samiciam mať mláďatá - niekedy dokonca vyťahuje mláďatá súperiek nad zem, kde uhynú. Dôvodom je to, že príliš mnoho mláďat v okolí nory priťahuje predátorov vrátane líšok, jazvecov, hrabošov a tchorov. Králičie hotely tak poskytujú ďalší priestor, kde môžu podriadené samice bezpečne porodiť mláďatá, a pomáhajú tak králikom rozmnožovať sa opäť - ako králiky.