Hladina morí stúpne, soby prídu o potravu. O pár desaťročí môže sneženie v Arktíde nahradiť dážď

Hladina morí stúpne, soby prídu o potravu. O pár desaťročí môže sneženie v Arktíde nahradiť dážď
Zdroj foto: SITA/AP
ilustračné foto
Zrážky v Arktíde padajú v súčasnosti prevažne vo forme snehu, podľa novej štúdie kanadských vedcov ich však v budúcnosti nahradí dážď, a to možno omnoho skôr, ako sa doteraz predpokladalo.

V oblasti okolo severného pólu Zeme v súčasnosti častejšie sneží ako prší. To sa však môže do konca tohto storočia zmeniť, ak priemerné teploty narastú o tri stupne Celzia oproti hodnotám spred priemyselnej revolúcie. Záväzky krajín dohodnuté na summite COP26 v Glasgowe by mohli tento nárast udržať na aj tak katastrofických 2,4 stupňa Celzia, avšak len v prípade, že vlády svoje sľuby aj dodržia, informoval britský denník The Guardian.

Dážď nakoniec aj tak vyhrá

Ale aj v prípade, že sa podarí globálne otepľovanie udržať na hodnote 1,5 až dva stupne Celzia, ako to žiada Parížska dohoda, začne v Grónsku a oblasti Nórskeho mora časom prevažovať dážď nad snehom.

Vedci boli v auguste šokovaní, keď na najvyššom mieste grónskeho ľadovca v nadmorskej výške 3216 metrov začal prvý raz v histórii pozorovaní padať dážď, pripomína The Guardian.

Stúpne hladina morí, soby budú hladovať

Autori predmetnej štúdie zverejnenej vo vedeckom časopise Nature Communications využili najnovšie klimatické modely, podľa ktorých príde prechod zo sneženia na dážď o desaťročia skôr, ako sa pôvodne predpokladalo, pričom najdramatickejšie sa sezónne zmeny prejavia počas jesene. Ak nedôjde k výraznému zníženiu emisií skleníkových plynov, v strednej Arktíde bude dážď na jeseň dominovať do roku 2060 alebo 2070. Pôvodné modely pritom túto zmenu predpokladali až v roku 2090.

Dôsledky tejto zmeny budú podľa výskumníkov "výrazné": zrýchlenie globálneho otepľovania, stúpajúca morská hladina, topenie permafrostu a hladovanie sobov v regióne. Vedci sa navyše domnievajú, že rýchle otepľovanie v Arktíde povedie k zmene jetstreamu a tým aj častejším výskytom extrémnych poveternostných javov vrátane záplav a horúčav v Európe, Ázii a Severnej Amerike.

Sneh pomáha odrážať slnečné žiarenie

"Časté a husté sneženie v Arktíde je veľmi dôležité pre celý región, ale aj globálnu klímu, pretože (sneh) odráža veľa slnečného žiarenia," uviedla vedúca štúdie Michelle McCrystallová z Manitobskej univerzity v Kanade.

Keď dážď napadne na sneh a potom zamrzne, zvieratá sa nedokážu dostať k potrave. "Soby, karibu a pižmone nedokážu preraziť vrstvu ľadu, takže sa nevedia dostať k tráve, ktorú potrebujú na prežitie," priblížila McCrystallová.

"Táto nová štúdia vykresľuje znepokojivý obraz budúcich klimatických zmien v Arktíde, ktoré sú rýchlejšie a rozsiahlejšie, než sa doteraz predpokladalo. Tento výskum je varovným signálom pre Arktídu," zhrnul profesor Richard Allan z univerzity v britskom Readingu.

Gavin Schmidt z amerického Goddardovho inštitútu pre štúdium vesmíru však uviedol, že závery štúdie sú "nepodložené", pretože niektoré z nových klimatických modelov počítajú s vyššími priemernými teplotami, než uvádzajú súčasné predpovede.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá