O covide nemali ani potuchy. Zabudnutí domorodci sa o koronavíruse dozvedeli až s vakcínou
Vodca domorodej komunity v odľahlej časti amazonského pralesa v Peru sa o pandémii covidu dozvedel len v októbri, kedy do jeho dediny doplávali na lodi zdravotníci s vakcínami. Ich presun do miest, kam nevedú cesty, trval tri dni.
Píše o tom agentúra Reuters. "O covide sme nič nevedeli. Teraz o tom počujeme prvýkrát," uviedol prostredníctvom tlmočníka Mariano Quisto, miestny náčelník kmeňa Urarina, ktorý žije hlboko v pralese peruánskej Amazónie.
Živia sa lovom a rybolovom
Do dediny Mangual v riedko obývanom regióne na severe Peru dorazili zdravotníci spoločne s pracovníkmi Medzinárodného červeného kríža. V člnoch pri plavbe z mesta Iquitos, ktoré je správnym strediskom provincie Loreto, strávili v priebehu troch dní 26 hodín. Samotné mesto Iquitos je pritom prístupné len lodnou alebo leteckou dopravou, okrem Amazonky ho so zvyškom sveta nespájajú žiadne cesty.
Opitý Sagan spôsobil rozruch v Monaku. Napadol policajta, bál sa očkovania proti covidu
Dedina Mangual je proti prúdu rieky najvyššie položenou. Jej obyvatelia sa živia lovom a rybolovom, žijú vo vyvýšených drevených chatrčiach a nemajú elektrinu. Spojenie so svetom vonku je iba minimálne a miestny jazyk sa storočia vyvíjal tiež v úplnej izolácii.
Zdravotníci viezli na lodiach 800 dávok čínskej vakcíny Sinopharm a chladili ich suchým ľadom. V novembri budú musieť pre druhú dávku plavbu absolvovať znova. "Rozhodla som sa nechať zaočkovať, aby som neochorela," uviedla jedna z miestnych žien. "Je totiž možné, že ak k nám prídu obchodníci, tak ochorenie privezú so sebou, a nakazia nás," dodala.
Jeden z najizolovanejších kmeňov
"Žiadna skupina sa tu už roky neobjavila. Tieto komunity sú skutočne zabudnuté," hovorí Gilberto Inuma z organizácie Fepiurcha, ktorá sa zasadzuje o práva kmeňa Urarina. K tomuto kmeňu, jednému z najizolovanejších v Peru, patrí podľa oficiálnej štatistiky asi 5800 ľudí. Napriek tomu podľa Inuma do niektorých dedín koronavírus prenikol, na Covid-19 zomrelo najmenej päť ľudí.
Náročná plavba proti prúdu rieky ukazuje, akou ťažkou úlohou môže byť vakcinácia domorodých obyvateľov, ale i dostupnosť zdravotnej starostlivosti v odľahlých dedinách. Podľa Quista nie je v dedine lekár. Problémom je aj postarať sa napríklad o chorých s maláriou, hnačkou alebo s bolesťami hlavy či zápalom spojiviek. "Nevieme, ako sa o pacientov postarať. Je to naša veľká starosť," tvrdí Quisto. Podiel očkovaných medzi domorodými obyvateľmi v Peru je veľmi nízky. V celej krajine má obe dávky vakcíny asi polovica obyvateľov. Medzi Indiánmi je to len pätina.