Ostane tu s nami covid navždy? Takáto je budúcnosť koronavírusu podľa vedcov

TA3
22.11.2021 07:00

Teraz, keď majú nárok na očkovanie proti ochoreniu Covid-19 už aj deti, očkuje sa treťou dávkou a počet plne zaočkovaných ľudí postupne rastie, mnohí ľudia sa pýtajú, či príde aj koniec pandémie koronavírusu.

Zamestnávatelia majú výhrady k testovaniu. Varujú pred zatváraním podnikov
TASR/AP

Endemické vírusy

Z histórie vieme, že niektoré pandemické vírusy zo sveta jednoducho zmizli. Otázka, čo sa stane s koronavírusom, je preto legitímna. Napríklad SARS-CoV, koronavírus zodpovedný za prvú pandémiu SARS v roku 2003, sa rozšíril do 29 krajín a regiónov a od novembra 2002 do júla 2003 nakazil viac ako 8 000 ľudí. Vďaka rýchlym a účinným zásahom v oblasti verejného zdravia sa ho však podarilo zastaviť. Tento vírus nebol u ľudí pozorovaný už takmer 20 rokov a teraz sa považuje za vyhynutý. Píše o tom The Conversation.

Na druhej strane, pandemické vírusy sa môžu tiež postupne ustáliť v relatívne stabilnej miere výskytu, pričom si udržiavajú stálu zásobu infikovaných hostiteľov, schopných šíriť nákazu na iných. O týchto vírusoch sa hovorí, že sú „endemické“.

K endemickým vírusom patria napríklad tie, ktoré spôsobujú bežné prechladnutie a sezónnu chrípku a objavujú rok čo rok. Podobne ako ony, pravdepodobne nevymrie ani vírus, ktorý spôsobuje Covid-19. Väčšina odborníkov momentálne očakáva, že sa stane endemickým.

Rozdiel medzi vírusmi SARS

Tím virológov a imunológov z Univerzity Colorado Boulder študuje zvieracie vírusy, ktoré infikujú ľudí. Základným zameraním ich výskumu je identifikovať a opísať kľúčové zmeny, ktorými živočíšne vírusy prechádzajú, aby pretrvali v ľudskej populácii.

Prečo teda prvý vírus SARS z roku 2003 (SARS-CoV) vyhynul, zatiaľ čo ten nový (SARS-CoV-2) sa môže stať endemickým? Konečný osud vírusu závisí od toho, ako dobre udržiava svoj prenos. Všeobecne povedané, vírusy, ktoré sú vysoko nákazlivé, teda sa veľmi dobre šíria z jednej osoby na druhú, nemusia nikdy vymrieť samé od seba, pretože sú príliš dobré v hľadaní nových ľudí, ktorých by mohli infikovať.

Keď vírus prvýkrát vstúpi do populácie bez imunity, jeho nákazlivosť vedci definujú pomocou jednoduchého matematického pojmu nazývaného R0. Označuje sa tiež ako reprodukčné číslo. Reprodukčné číslo vírusu vyjadruje, koľko ľudí je v priemere infikovaných každou infikovanou osobou. Napríklad prvý SARS-CoV mal R0 približne 2, čo znamená, že každá infikovaná osoba prenesie vírus v priemere na dvoch ľudí. Pre kmeň delta variantu SARS-CoV-2 je R0 medzi 6 a 7.

Koronavírus. TASR/AP

Cieľom orgánov verejného zdravotníctva je spomaliť rýchlosť šírenia vírusov. Prekrytie nosa a úst, sociálne dištancovanie, trasovanie kontaktov a karanténa sú účinné nástroje na spomalenie šírenia respiračných vírusov. Keďže SARS-CoV bol slabo prenosný, stačil zásah verejného zdravotníctva, aby vyhynul. Vzhľadom na vysoko prenosnú povahu delta variantu bude výzva na elimináciu vírusu oveľa väčšia. Znamená to, že je pravdepodobnejšie, že sa vírus stane endemickým.

Vedci koniec nečakajú

Je jasné, že SARS-CoV-2 je veľmi úspešný pri hľadaní nových ľudí, ktorých môže infikovať, a že ľudia sa môžu nakaziť aj po očkovaní. Z týchto dôvodov vedci neočakávajú koniec šírenia tohto vírusu. 

SARS-CoV-2 je respiračný vírus, šíri sa vzduchom a účinne sa prenáša, keď sa ľudia zhromaždia. Kritické zásahy v oblasti verejného zdravia, ako je používanie rúšok či respirátorov a sociálny dištanc, boli kľúčom k spomaleniu šírenia vírusu. Akékoľvek zlyhanie týchto opatrení však môže mať dramatické následky. 

Napríklad na motocyklovom zjazde v roku 2020 sa počas prvých fáz pandémie stretlo takmer 500 000 ľudí. Väčšina nemala rúška a nedodržiavala sociálny dištanc. Táto udalosť bola priamo zodpovedná za nárast prípadov Covid-19 v Južnej Dakote aj na celoštátnej úrovni. To ukazuje, ako ľahko sa môže vírus šíriť, keď ľudia poľavia v ostražitosti.

Úloha supernosičov

Vírus, ktorý spôsobuje covid, sa často spája s udalosťami, pri ktorých je naraz infikovaných mnoho ľudí, zvyčajne od jedného infikovaného jednotlivca. Práca virológov a imunológov z Univerzity Colorado Boulder ukázala, že len 2 percentá ľudí infikovaných covidom sú nositeľmi 90 percent vírusu, ktorý koluje v komunite. Títo „supernosiči“ majú neúmerne veľký vplyv na infikovanie ostatných.

V konečnom dôsledku predstavujú symptomaticky infikovaní ľudia zhruba polovicu všetkých infekcií Covid-19, zistili vedci. Toto v spojení so širokým časovým rozsahom, počas ktorého môžu byť ľudia infekční – dva dni pred a 10 dní po objavení sa symptómov – poskytuje veľa príležitostí na prenos vírusu, pretože ľudia, ktorí nevedia, že sú chorí, si nedávajú až taký pozor na kontakty.

Nákazlivá povaha SARS-CoV-2 a naša vysoko prepojená spoločnosť spolu predstavujú dokonalú búrku, ktorá pravdepodobne prispeje k trvalému šíreniu vírusu.

Veľký prehľad opatrení: Farby niektorých okresov stmavli. Čo platí podľa Covid automatu? TASR/AP

Budúcnosť s Covid-19

Vzhľadom na vedecké predpoklady a na to, čo o ochorení Covid-19 zatiaľ vieme, mnohí vedci sa domnievajú, že tento vírus sa pravdepodobne usadí v endemických vzorcoch prenosu. Ale naša neschopnosť vykoreniť vírus neznamená, že sme stratili všetku nádej.

Naša budúcnosť po pandémii tak bude vo veľkej miere závisieť od toho, ako sa bude vírus vyvíjať v nasledujúcich rokoch. SARS-CoV-2 je úplne nový vírus, ktorý sa stále prispôsobuje svojmu novému ľudskému hostiteľovi. S postupom času môžeme očakávať, že sa vírus stane menej patogénnym, podobne ako koronavírusy, ktoré spôsobujú bežnú nádchu a ktoré predstavujú len o niečo viac ako sezónnu nepríjemnosť.

Na obmedzenie šírenia koronavírusu budú mať najväčší vplyv globálne očkovacie programy. Vakcinačná kampaň proti SARS-CoV-2 sa však zatiaľ dotkla len malého percenta ľudí na planéte. Okrem toho sa stále vyskytujú infekcie u očkovaných ľudí, pretože žiadna vakcína nie je účinná na 100 percent. To znamená, že na maximalizáciu ochrany proti infekcii vyvolanej vakcínou budú pravdepodobne potrebné posilňovacie dávky.

Vedci z Univerzity Colorado Boulder tvrdia, že s globálnym dohľadom nad vírusmi a rýchlosťou, akou boli vyvinuté bezpečné a účinné vakcíny, sme pripravení čeliť neustále sa meniacemu nepriateľovi, ktorým je SARS-CoV-2. Chrípka je endemická a rýchlo sa vyvíja, no sezónne očkovanie umožňuje pokračovať v živote ako obvykle. To isté môžeme nakoniec očakávať aj v prípade SARS-CoV-2.

Kedy sa SARS-CoV-2 stane endemickým? 

U ľudí už endemicky cirkulujú štyri sezónne koronavírusy. Majú tendenciu sa každoročne opakovať, zvyčajne počas zimných mesiacov, a postihujú viac deti ako dospelých. Vírus, ktorý spôsobuje Covid-19, sa ešte neusadil v týchto predvídateľných vzorcoch a namiesto toho sa nepredvídateľne šíri po celom svete spôsobmi, ktoré je niekedy ťažké predvídať.

Keď sa miera výskytu SARS-CoV-2 stabilizuje, budeme môcť vírus nazvať endemickým. Tento prechod však môže vyzerať rôzne v rôznych oblastiach našej planéty. Napríklad krajiny s vysokým pokrytím vakcínou a prístupom k boostovacím dávkam sa môžu čoskoro ustáliť v predvídateľných nárastoch koronavírusovej infekcie počas zimných mesiacov, keď sú podmienky na jeho prenos priaznivejšie. Naproti tomu v regiónoch s nižšou zaočkovanosťou môžu pretrvávať nepredvídateľné epidémie.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok