Návrat po izolácii nemusí byť ľahký. Prispôsobiť sa musí aj náš mozog

Návrat po izolácii nemusí byť ľahký. Prispôsobiť sa musí aj náš mozog
Zdroj foto: ČTK/Tetra Images
Opatrenia sa uvoľnili, život sa vracia do normálu. Ľudia zaplnili terasy i interiéry podnikov, po dlhom čase opäť ožíva život v mestách. Aj keď sa zdá, že sme sa konečne dočkali väčšej slobody, pre niektorých to také jednoduché byť nemusí. Prispôsobiť sa musí aj náš mozog.

Izolácia, zákaz vychádzania či povinná karanténa. To sú len niektoré z opatrení, ktoré ovplyvnili psychiku mnohých ľudí. Zatiaľ čo niektorí sa na návrat do normálu tešili, sú aj takí, pre ktorých je to ťažšie. Ako je to možné?

Strata sociálnej pamäti

Náhla strata kontaktov a socializácie totiž ovplyvnila aj náš mozog. Ľudia majú prirodzenú potrebu socializovať sa, ktorá bola v čase pandémie značne obmedzená. Mozog je však zaujímavý v tom, že sa mnohým situáciám dokáže prispôsobiť. A tak to urobil aj tentokrát.

Nedávna štúdia odhalila, že obmedzenie sociálnych interakcií vyvoláva túžbu po spoločnosti, ktorá by sa dala prirovnať k tomu, keď sme hladní a túžime po jedle. Čo sa však deje, keď tento stav hladu po sociálnych kontaktoch pretrváva dlhodobo? Jedným z dôsledkov sociálnej izolácie je aj zvýšenie hladiny úzkosti a stresu. Potvrdili to štúdie, v ktorých sa ukázalo, že ľudia s menšími sociálnymi interakciami mali vyššiu hladinu kortizolu, ktorý sa nazýva aj ako "stresový hormón".

Dôležitou oblasťou v mozgu je hipokampus, zodpovedný za našu pamäť. Mozog však pracuje s množstvom informácií a tých, ktoré nepotrebuje, sa jednoducho zbavuje. Naučené sociálne zručnosti sa tak na krátky čas môžu strácať z toho dôvodu, že ich vôbec nevyužívame.

Len dočasná situácia

Mozog sa vie veciam rýchlo prispôsobiť, a tak ako sa prispôsobil izolácii v čase pandémie, dokáže to aj pri opätovnej socializácii. Pri štúdiách na myšiach a potkanoch sa síce dokázalo, že po izolácii nedokázali rozpoznať hneď známeho priateľa, no po resocializácii sa ich pamäť rýchlo obnovila.

To, že niektoré sociálne zručnosti môžeme nachviľu stratiť preukázala aj škótska štúdia uskutočnená počas pandémie. Počas najtvrdších týždňov nastal u obyvateľov pokles kognitívnych funkcií, ale rýchlo sa zotavili, akonáhle sa obmedzenia zmiernili.

Podobných štúdií je, bohužiaľ, stále málo. Už teraz sa však ukazuje, že návrat "do normálu" pre mnohých nebol jednoduchý. Ak sa aj cítite nervózne z toho, že máte byť opäť vo väčších skupinách ľudí, nemusíte mať strach. Podľa neurovedcov ide len o dočasnú situáciu, kým sa opäť adaptujeme na to, že už sa môžeme iným ľuďom pozerať reálne do očí a komunikovať s nimi aj inak, ako cez obrazovky.

Najnovšie k téme: KORONAVÍRUS

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá