Prečo nám imponujú lídri typu Matovič? Vláda je výsledkom sledu kríz

Prečo nám imponujú lídri typu Matovič? Vláda je výsledkom sledu kríz
Zdroj foto: TASR/Martin Baumann
Slovensko zažilo rok s Igorom Matovičom na čele štátu. Zvykli sme si na vyhlásenia či politické odkazy na Facebooku, po summite v Bruseli sme sa na tlačovej konferencii dozvedeli o slivkových koláčoch a ako hosť v rádiu označil vtedajší premiér svojho ministra za idiota. Matovič však nie je jediný. Aké okolnosti nahrávajú politikom jeho typu a prečo ľuďom imponujú?

Trump a rola sociálnych sietí

"Ľudoví lídri", ktorí odmietajú štandardné formality a obchádzajú zvyklosti, nie sú žiadnou novinkou a historicky sa objavujú pomerne často. "Súvisí to s premieňajúcou sa spoločenskou, ekonomickou a politickou konšteláciou, v ktorej občania vnímajú existujúce politické elity ako príliš vzdialené," vysvetľuje sociológ Dominik Želinský, ktorý pôsobí na katedre komunikácií Kodaňskej univerzity. Za týchto okolností sa ľudia podľa Želinského upínajú k lídrom, "ktorí v nich – často práve odporom voči rôznym pravidlám alebo zdanlivou autenticitou prejavu – vyvolávajú dojem, že vedia na politickej úrovni vyjadriť ich starosti a obhájiť ich záujmy".

Dôležitú rolu majú aj sociálne siete. "Ľudovým lídrom" napomáhajú, keďže vytvárajú dojem bezprostredného komunikačného kanála medzi politikom a jeho publikom. "Dobrým príkladom tohoto typu lídra je Donald Trump," uvádza sociológ.

Exprezident USA "vďaka svojej paradoxnej figúre vulgárnej a bezprostrednej ekonomickej elity dokázal mobilizovať dlho budovaný strach z ľavicového progresivizmu hneď u dvoch skupín bielych Američanov," uviedol Želinský. Ide podľa neho o nižšiu triedu, "pre ktorú ľavica znamená imigráciu a podporu menšín," a vyššiu strednú triedu, či najvyššiu, "ktorá sa obáva daní a zvýšenej kontroly federálnej vlády".

Ako je to s našim vládnym štvorlístkom?

Aj súčasná slovenská vládna koalícia je podľa Želinského výsledkom sledu kríz. Tie vytvorili dojem, že politická sféra je odtrhnutá od každodenného života a politici konajú v záujme určitej malej skupiny obyvateľov, vysvetlil sociológ s tým, že tento dojem je v mnohom založený na realite.

Ako sú na tom jednotlivé vládne strany? "SaS vznikla v čase veľkej ekonomickej krízy a kapitalizovala na obrazoch nezodpovednej (a údajne nemorálnej) ekonomickej politiky na globálnej (Európska únia) aj lokálnej úrovni (sociálnodemokratický SMER-SD)," uvádza sociológ.

Cesta OĽANO k úspechu

"Sme Rodina sa do parlamentu zasa dostala v čase migračnej krízy," zhodnotil Želinský. Dôležitá bola podľa neho aj predstava bruselských elít, "ktoré na malé Slovensko chcú navoziť migrantov". Želinský vidí aj ďalší aspekt tejto rétoriky. Ide o starý príbeh o páde Západu, ktorý spôsobia "dekadentné kozmopolitné elity a ktorý odvráti len silný obrat k zdanlivo tradičným zdrojom autority a kultúry – náboženstvu a národnému štátu". Takýto dojem sme poda Želinského mohli získať najmä z vyjadrení exministra Milana Krajniaka.

Program hnutia OĽANO stojí na protikorupčnej rétorike a "vytrvalom útoku na svoju verziu skorumpovaných elít: Roberta Fica a SMER-SD. Záujmy bežných občanov mohli zastúpiť iba „obyčajní ľudia“, ktorí vnímajú ich únavu z dlhej vlády skorumpovanej strany," ozrejmil sociológ cestu hnutia k úspechu a víťazstvu v posledných parlamentných voľbách.

"Za ľudí vzišlo z občianskej krízy 2018, ktorú spustila vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. V jej prípade však úspešný dojem ľudovosti vzniknúť poriadne nemohol," sociológ upozorňuje, že niekdajší predseda strany Andrej Kiska "do pozície volebného lídra vhupol z prezidentskej stoličky". Rozdiel je aj v tom, že "rétorika umierneného konzervativizmu, ktorú si Za ľudí zvolili, vždy apeluje skôr na urbánne elity, než na širšie vrstvy voličov".

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá