Tieto tvory prežijú aj apokalypsu, budú posledným životom na Zemi

TA3
22.7.2017 09:55

Život na Zemi je krehký a týka sa to aj ľudstva. Môže ho ohroziť mnoho vecí - od extrémneho oteplenia planéty až po smrtiaci zásah zvonka. Spolu s nami však Zem obýva aj tvor, ktorý sa líši od ostatných nielen zjavom. Vo svojom „skafandri“ je neuveriteľne odolný. Vedci sa pozreli na to, aké má vyhliadky pri rôznych apokalyptických scenároch.

Tieto tvory prežijú aj apokalypsu, budú posledným životom na Zemi
SITA/AP Photo/Bob Goldstein & Vicki Madden, UNC Chapel Hill

Mutant v skafandri

V 18. storočí sa podarilo nemeckému zoológovi prvýkrát popísať tvora, ktorého nazval „malý vodný medveď“. Dosahoval veľkosť okolo milimetra a jeho slovenský názov pomalka naozaj vyjadruje zásadnú vlastnosť – pomalosť. Bizarnému živočíchovi prischlo aj latinské meno tardigrada a neskôr sa začalo ukazovať, že je majstrom prežitia.

Bez výraznejšej ujmy dokázal prečkať skutočne extrémne podmienky. Mráz, pekelné teplo, dočasnú absencia vody či dokonca otvorený vesmír? Nič nie je priveľkou prekážkou.

Pomalka akoby prežívala v dokonalom ochrannom brnení. Jej tajomstvo spočíva v zvláštnom mechanizme - anabióze. Keď je sucho, dehydruje a jej metabolizmus sa aj desaťtisícnásobne spomalí. Nerobia jej problém teploty plus alebo mínus 150 stupňov Celzia. Obrnenému zvieratku sa darí vo vode a príjemne sa cíti napríklad v machu, nájsť sa však dá na ľadovci aj v púšti. Skutočným testom však bolo vyslanie pomalky do vesmíru. Vákuum ju nezahubilo ani po desiatich dňoch. So spomaleným metabolizmom si poradila s chladom, vákuom, kozmickým aj UV žiarením.

Keď sa vedci pred pár rokmi bližšie pozreli na jej genóm, zistili, že sa o nej dá hovoriť ako o mutantovi celkom oprávnene. Až 17,5 percenta jej DNA pochádza z iných druhov.

tardigrada_0a000002-e455-8cb1.jpg

Smrť (ne)prichádza z vesmíru

Najnovší výskum profesorov z Oxfordu a Harvardu sa snažil preveriť, ako by na odolnú pomalku vplývali pomyselné katastrofy. Asteroidy, vybuchnuté hviezdy a ničivé žiarenie z nich by boli pre Modrú planétu skutočnými zaťažkávajúcimi skúškami, zmizla by atmosféra a aj voda. Znamenalo by to smrť väčšiny flóry aj fauny, vrátane človeka. Ako na to však reagoval mikroskopický mutant?

Asteroid, ktorý by pri náraze do Zeme mohol ohroziť prežitie pomalky, by musel byť poriadne veľký. Vedci vedia len o 17 blízkych telesách, ktoré by svojou veľkosťou dokázali spôsobiť úplné vyparenie oceánov, lenže žiaden sa nekrižuje s dráhou našej materskej planéty.

Vodu by dokázala z povrchu zemského eliminovať aj nárazová vlna spôsobená supernovou vzdialenou 0,14 svetelných rokov. Najbližšia hviezda je však príliš ďaleko, až 4 svetelné roky. A ešte je tu možnosť, že odparenie svetových oceánov spôsobí gama žiarenie. Gama výbuchy sú však ešte vzácnejšie ako výbuchy hviezd. K udalosti by muselo dôjsť nie ďalej ako 40 svetelných rokov od Zeme. Žiaden z týchto scenárov nie je reálny.

A čo marťanské pomalky?

Tri analyzované udalosti, ktoré by vedeli zásadne ohroziť najodolnejšieho živočícha na Zemi, sú málo pravdepodobné. Ľudia sú oveľa krehkejší, ich život môže ohroziť aj miernejšie rozkolísanie klímy. Tardigrady sú na Zemi natoľko nezničiteľné, že dodávajú aj novú nádej pre astrobiológov.

"Dejiny Marsu naznačujú, že kedysi mal atmosféru podporujúcu život, i keď za extrémnych podmienok. Organizmy s podobnou toleranciou voči žiareniu a teplote by mohli prežiť dlhodobo pod povrchom. Podpovrchové oceány, o ktorých sa predpokladá, že existujú na Európe a Enceláde, by mohli mať podmienky podobné hlbokým oceánom na Zemi, kde sa už tardigrady našli," vysvetlil možné dôsledky odolnosti pomaliek spoluautor štúdie Abraham Loeb.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok