Vučiča nezlomili ostrieľaní politici, ale študenti z ulíc. Z tragédie sa zrodil odpor, ktorý otriasol Srbskom

„Srbsko je slobodné“

Po Vučičovom uznaní porážky ulice Belehradu zaplnili tisíce až desaťtisíce ľudí. Ľudia trúbili z áut, tancovali, skandovali „víťazstvo“, objímali sa a odpaľovali svetlice. Podobná atmosféra zavládla v Novom Sade, kde sa protestné hnutie pred takmer dvoma rokmi začalo. „Srbsko je slobodné,“ povedal podľa BBC jeden zo študentov.

V Belehrade sa oslavovalo aj na miestach, ktoré boli v minulosti dejiskom policajných zásahov proti demonštrantom. The Guardian opísal atmosféru v uliciach ako surrealistický obrat. Jedna z účastníčok, 24-ročná Sara, upozornila, že ľudia teraz oslavujú na rovnakých miestach, kde ich počas protestov bili policajti a kde ustupovali pred žandármi.

„Je veľmi zvláštne, že na rovnakých uliciach, kde nás polícia bila, na uliciach, z ktorých sme nespočetnekrát ustupovali pred žandármi, teraz stojíme ako víťazi,“ povedala.

V Novom Sade sa podľa denníka zhromaždili tisíce ľudí. Pre mesto, v ktorom sa protestné hnutie zrodilo po tragédii na železničnej stanici, malo víťazstvo osobitnú symboliku. „Všetko sa teraz zlepší,“ povedal jeden z účastníkov osláv.

Ľudia zároveň vtrhli do priestoru, ktorý sa stal jedným zo symbolov Vučičovej podpory. V centre Belehradu odstránili ploty a stany z takzvaného Čacilandu, tábora Vučičových priaznivcov, ktorý pred parlamentom fungoval približne 18 mesiacov.

Počas osláv zaznievali aj oveľa širšie politické posolstvá. Radomir Saicic z kandidátky študentov podľa agentúry Reuters vyhlásil, že Srbi ukázali, že „žiadna prekážka nebola väčšia ako ich vôľa“.

„Žiadna sila nemôže navždy premôcť ľud, ktorý sa rozhodol vziať svoj osud do vlastných rúk,“ povedal.

Jeden z účastníkov osláv, Nebojša Čosič, zase podľa Reuters skandoval: „Ľudia zvíťazili! Ľudia porazili diktátora! Ľudia povedú Srbsko!“

Najťažšia časť prichádza až teraz

Samotné víťazstvo vo voľbách ešte neznamená, že študentské hnutie dokáže automaticky zmeniť fungovanie štátu. Jeho predstavitelia teraz stoja pred úlohou splniť sľuby, ktoré vznikli počas protestov.

Program hnutia počíta s rozsiahlym zásahom proti korupcii. Chce vytvoriť špecializovanú policajnú jednotku na vyšetrovanie korupčných prípadov a preveriť pôsobenie predstaviteľov ministerstva vnútra, ktorí podľa hnutia porušili pravidlá pri zásahoch proti demonštrantom alebo mali väzby na organizovaný zločin.

Ďalšou prioritou je obmedzenie straníckych nominácií do vedenia štátnych podnikov. Hnutie chce tiež zmeniť fungovanie médií a oslobodiť verejnoprávne vysielanie od politickej kontroly.

Študenti pritom svoju úlohu nevnímajú ako prevzatie moci do vlastných rúk. Ich predstava spočíva v tom, že do inštitúcií pošlú ľudí, ktorí budú schopní pracovať podľa pravidiel a zároveň nezabudnú na dôvod, pre ktorý ich hnutie vzniklo.

Čítajte viac

Spev, trúbenie áut a pískanie. Ulice Belehradu zaplavili oslavy, dlhoročný vládca srbskej politiky Vučič priznal prehru

Práve preto zostáva otvorená otázka, kto bude Srbsku po voľbách politicky dominovať. Ilija Srdanovič síce viedol kandidátku, no nepovažuje sa za jednoznačného kandidáta na premiéra. Jeho meno sa v súvislosti s najvyšším postom objavuje spolu s menami ďalších osobností, medzi nimi bývalého guvernéra centrálnej banky Dejana Šoškiča.

Ďalšou zvláštnosťou je, že samotné hnutie sa musí po voľbách zaobísť bez študentov v parlamente. Ľudia, ktorí takmer dva roky organizovali protesty a rozhodovali na plenárnych zhromaždeniach, totiž na kandidátke nekandidovali.

BBC však upozorňuje, že išlo o zámerné rozhodnutie. Študenti podľa hnutia nechceli, aby krajinu viedli ľudia bez dostatočných politických a profesionálnych skúseností. Namiesto toho vybrali kandidátov, ktorí majú vstúpiť do inštitúcií a pokračovať v reformách.

Európa sleduje, čo bude nasledovať

Nové vedenie však bude musieť riešiť aj otázky, pri ktorých medzi podporovateľmi študentského hnutia nepanuje úplná zhoda. Program ponecháva budúcnosť členstva Srbska v Európskej únii na referendum. Hnutie zároveň naďalej považuje Kosovo za súčasť Srbska.

Aj preto nie je jasné, ako sa po voľbách zmení zahraničná politika krajiny. Vučič podporoval kandidatúru Srbska do EÚ, no zároveň odmietal uvaliť sankcie na Rusko za jeho rozsiahlu inváziu na Ukrajinu. Nová politická reprezentácia tak bude musieť hľadať vlastný balans medzi Bruselom, Moskvou a ďalšími zahraničnými partnermi.

Výsledok zároveň prichádza v období, keď sa demokratické a autoritárske sily stretávajú v niekoľkých významných voľbách po celom svete. Desaťdňové obdobie, počas ktorého sa konajú voľby v Brazílii, Srbsku, Izraeli a následne v Spojených štátoch, označil denník za potenciálne významný moment pre ďalší vývoj demokratických noriem.

Víťazstvo študentského hnutia preto môže mať význam presahujúci hranice Srbska. Ak sa mu podarí preniesť energiu z ulíc do fungovania štátnych inštitúcií, môže sa stať príkladom, že aj dlhodobo dominantnú politickú moc možno poraziť občianskou mobilizáciou. Ak však hnutie nedokáže splniť svoje sľuby, môže sa ukázať, že poraziť Vučičovu SNS vo voľbách bolo jednoduchšie než vybudovať nový spôsob vládnutia.

Pre ľudí, ktorí v nedeľu večer zaplnili belehradské ulice, však podobné otázky zatiaľ ustúpili do úzadia. Po takmer dvoch rokoch protestov oslavovali výsledok, ktorý ešte nedávno vyzeral nepravdepodobne.

„Je to jednoducho splnenie nášho sna. Tento moment si budeme pamätať do konca života,“ povedala podľa The Guardian Sara, jedna z účastníčok osláv.

Srbi húfne zaplavili volebné miestnosti, tvorili sa dlhé rady a tlačenice. Pozrite si reportáž: