Vučiča nezlomili ostrieľaní politici, ale študenti z ulíc. Z tragédie sa zrodil odpor, ktorý otriasol Srbskom

Srbsko zažilo politický otras, ktorý ešte pred niekoľkými rokmi pôsobil len ťažko predstaviteľne. Dlhoročný prezident a líder Srbskej pokrokovej strany (SNS) Aleksandar Vučič priznal porážku v predčasných parlamentných voľbách. Podľa predbežných výsledkov získalo rozhodujúcu prevahu študentské hnutie, ktoré vzniklo z takmer dvojročných protivládnych protestov.

„Stále nemáme konečné výsledky, ale je jasné, že sme tieto voľby prehrali,“ povedal Vučić podľa BBC. Zároveň však tvrdil, že študentské hnutie nebude schopné krajinu dlhodobo riadiť a jeho projekt podľa neho zlyhá.

Predbežné projekcie nezávislých organizácií CeSID a Ipsos hovoria o približne 140 mandátoch pre kandidátku podporovanú študentským hnutím. Vučičova SNS by podľa týchto odhadov získala približne 105 kresiel.

Výsledok predstavuje zásadný obrat po približne 14 rokoch politickej dominancie Vučiča a jeho strany. Prezident nemohol kandidovať na tretie funkčné obdobie, a preto SNS viedol do volieb s cieľom udržať si rozhodujúci vplyv a vrátiť sa na post premiéra, ktorý opustil v roku 2017.

Začalo sa to tragédiou v Novom Sade

Korene súčasného politického obratu siahajú k 1. novembru 2024. Vtedy sa na železničnej stanici v Novom Sade zrútil betónový prístrešok a zahynulo 16 ľudí. Tragédia vyvolala masový hnev a otázky o korupcii, zanedbaní povinností a okolnostiach rekonštrukcie stanice.

Pre mnohých Srbov sa zrútenie konštrukcie stalo symbolom širšieho problému. Kritici vlády tvrdili, že tragédia ukázala dôsledky systému, v ktorom politické väzby a nedostatočná kontrola verejných projektov prevážili nad zodpovednosťou.

Študenti začali blokovať univerzity, ulice a ďalšie verejné priestory. Z pôvodne študentského protestu sa postupne stalo celonárodné hnutie. Pridávali sa poľnohospodári, herci, akademici, sudcovia a ďalšie skupiny obyvateľstva.

BBC pripomína, že už v januári 2025 odstúpil Vučičov premiér v snahe zmierniť rastúce napätie. V marci nasledoval v Belehrade podľa BBC najväčší protivládny protest v dejinách Srbska. Študenti sa následne organizovali prostredníctvom zhromaždení a takzvaných plén, pričom si zámerne nevytvorili jedného dominantného lídra.

Práve v tom spočívala jedna z ich najväčších odlišností od tradičnej opozície. Hnutie nevystupovalo ako klasická politická strana s jedným predsedom, ktorý by určoval jeho smerovanie. Rozhodnutia prijímali študenti kolektívne a postupne vytvorili mechanizmus, ktorý im umožnil premeniť pouličné protesty na volebnú kampaň.

„Energia je nezastaviteľná,“ povedal ešte pred voľbami hlavný kandidát kandidátky Ilija Srdanovič, profesor kardiológie.

Čítajte viac

Veľký triumf študentov v Srbsku, Vučič priznal porážku. Európska únia víta výsledok a sľubuje podporu

Srdanovič pritom nebol typickým straníckym lídrom, samotní študenti sa rozhodli, že do volieb nepôjdu priamo. Na kandidátku pre všetkých 250 poslancov vybrali ľudí z rôznych častí spoločnosti. Boli medzi nimi lekári, profesori, herci, športovci či bývalý guvernér Národnej banky Srbska Dejan Šoškič. Kandidovali aj bývalý basketbalista Dejan Bodiroga, herec Tihomir Stanič či operný spevák Nikola Mikič. Podľa BBC získalo približne 140 členov kandidátky poslanecké mandáty.

Rovnako aj denník The Guardian pred voľbami upozorňoval, že kandidátka bola nezvyčajným spojením viac ako 160 ľudí s doktorátmi, ale aj farmárov, športovcov a ďalších predstaviteľov spoločnosti. Hnutie tak chcelo ukázať, že nejde o novú klasickú politickú stranu, ale o pokus preniesť občiansky protest priamo do štátnych inštitúcií.

Vučičova éra narazila na svojho najväčšieho súpera

Voľby boli pre Vučiča najväčšou politickou skúškou za viac ako desať rokov. Jeho SNS mala pod kontrolou rozsiahlu časť politického systému a kritici dlhodobo upozorňovali aj na stav médií.

Podľa širšej analýzy denníka The Guardian sa počas Vučičovho pôsobenia postupne oslabovali demokratické inštitúcie. Jeho spojenci získali výrazný vplyv nad televíznym vysielaním. Raša Nedeljkov z organizácie Center for Research, Transparency and Accountability tento stav opísal slovami, že „hranica medzi štátom a stranami je takmer vymazaná“.

V širšom hodnotení demokratického vývoja zaradil The Guardian Srbsko na 112. miesto svojho demokratického indexu. Práve tamojšie voľby zaradil medzi štyri hlasovania, ktoré sa v priebehu desiatich dní odohrávajú v rôznych častiach sveta a v ktorých podľa denníka stoja proti sebe autoritárske tendencie a sily obhajujúce demokratické pravidlá.

Srbsko pritom nie je izolovaným prípadom. V širšom medzinárodnom kontexte sa v rovnakom období konajú voľby v Brazílii (25. 10. - zvíťazil úradujúci ľavicový prezident Luiz Inácio Lula da Silva), Izraeli (27. 10.) a neskôr aj americké voľby do Kongresu (3. 11.). The Guardian upozornil, že medzi týmito krajinami existujú aj konkrétne politické a bezpečnostné prepojenia.

Americký prezident Donald Trump otvorene podporoval Vučiča, izraelský špionážny systém Pegasus sa podľa analýzy našiel v telefónoch srbských študentských a prodemokratických aktivistov a Srbsko plánuje investovať približne dve miliardy dolárov do izraelských obranných systémov. V septembri navyše obe krajiny otvorili spoločný závod zameraný na výrobu sledovacích a útočných systémov.

Guardian preto srbské voľby nevnímal iba ako domácu zmenu vlády. Víťazstvo demokratických síl podľa jeho analýzy môže mať širší symbolický význam v čase, keď podľa V-Dem Institute klesá úroveň demokratických slobôd vo svete na hodnoty naposledy zaznamenané v roku 1978.

Voliči išli k urnám vo veľkom

O výsledku mohla rozhodnúť aj vysoká volebná účasť. Srbská volebná komisia uviedla, že do 18.00 h miestneho času, teda dve hodiny pred zatvorením volebných miestností, odovzdalo hlas 64,9 percenta voličov. Išlo o rekordne vysokú účasť.

Pred volebnými miestnosťami sa počas dňa tvorili dlhé rady. Zvýšený záujem zaznamenali aj vo volebných miestnostiach mimo Srbska, najmä v mestách s početnou srbskou komunitou. Voliči čakali na hlasovanie napríklad v Ľubľane, Mníchove, Los Angeles či Chicagu. V Paríži ľudia stáli v rade napriek silnému dažďu.

Samotné voľby sa konali v napätej atmosfére. Polícia uzavrela ulice v okolí sídla srbskej volebnej komisie v Belehrade. Pred voľbami existovali obavy, že prípadný tesný výsledok môže vyvolať nepokoje. The Guardian upozorňoval aj na predchádzajúce prípady násilia a na obavy, že prívrženci SNS by mohli narúšať opozičné zhromaždenia či situáciu pri volebných miestnostiach. Študenti zároveň avizovali, že v prípade spochybnenia výsledkov vyjdú do ulíc. Tentoraz sa však volebná noc skončila predovšetkým oslavami.

Vučič prehral. Čo teraz čaká Srbsko a jeho nových lídrov? Čítajte ďalej.