„Všetci do krytu!“ Sirény prerušujú vyučovanie aj päťkrát denne. Deti pri Kyjeve už dávno vedia, kam utekať

Na školskom ihrisku po nich zostali bicykle, hračky aj jedna bábika. Učiteľky pozbierali oneskorencov a nasmerovali ich ku vstupu do krytu. Upratovačka medzitým kontrolovala, či na ihrisku niekto nezostal, napísala agentúra AFP.

Dron udrel len pár dní predtým

„Všetci do krytu, rýchlo, rýchlo, rýchlo!“ pobádala deti riaditeľka základnej školy UMKA na predmestí Kyjeva Valentyna Kurinnová. Všetci si pritom uvedomovali riziká.

Len o pár dní skôr udrel na rovnaké detské ihrisko dron. Tesne minul seniora, ktorý zostal vonku, zatiaľ čo deti sa presunuli do bezpečia v podzemí.

Zábery z bezpečnostnej kamery zachytili, ako sa muž pozrel na oblohu a dal sa na útek. O pár sekúnd nasledoval výbuch.

Poplach zaznel päťkrát za deň

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu uplynulo už štyri a pol roka a mnohí obyvatelia ukrajinského hlavného mesta na varovné sirény už nereagujú.

V školách ale mieria deti do úkrytu zakaždým. Moskva predtým útočila na mesto prevažne v noci, teraz tak robí aj počas dňa. Neustále naháňanie detí do krytov a z nich sa tak stalo vyčerpávajúcou súčasťou každodenného života.

Viac k téme

Ruská agresia zmenila vzdelávanie na Ukrajine. Deti sa učia ovládať drony a pripravujú ich na život vo vojne

V deň, keď školu navštívila AFP, sa rozoznel letecký poplach medzi 7:30 a 17:00 celkovo päťkrát.

Vyučovanie pokračuje pod zemou

Počas niekoľkých minút pokračovalo všetkých 130 detí zo školy vo vyučovaní v podzemí. Jasja, Varvara a dve dievčatá menom Aňa - jedenásťročné kamarátky už od materskej školy - sedeli okolo stola.

Hoci prakticky vyskočili, aby mohli hovoriť s novinármi, len čo na ne zamierila kamera, zneisteli.

„Keď je to desivé, môžeme sa objať. Môžeme sa tiež navzájom utešovať slovami,“ povedala Varvara. Pomáhajú aj spoločné spomienky - napríklad na príhodu, ktorej hovorili „Potopa“. Počas prespávania v škole totiž omylom vytopili kúpeľňu. Keď na to teraz spomínali, rozosmiali sa na celé kolo.

(Článok pokračuje pod videom.)

V ukrajinskom Užhorode sa učí v slovenčine, školu však čakajú zmeny.

„Všetci ideme spoločne“

Keď vysvetľovali pravidlá pre prípad leteckého poplachu, zvážneli. „Všetci ideme spoločne do krytu a držíme sa pri sebe,“ povedala jedna Aňa.

„Nechápem, prečo sa tak držíme pri sebe. Veď by sme predsa mali bežať do krytu čo najrýchlejšie,“ dodala.

Učitelia nesmú ukázať strach

Riaditeľka školy Kurinnová pritom vynaložila veľké úsilie, aby zabránila prepuknutiu paniky. „Nemôžeme dávať najavo, že sa bojíme. Musíme sa usmievať, objímať deti a upokojovať ich,“ povedala.

Učitelia museli tiež zvládať obavy rodičov. Do skupinových chatov posielali priebežné správy - plné emotikonov a uistení, že „sme v bezpečí!“ - a tiež fotografie detí, ako v podzemí plnia školské úlohy.

Väčšina škôl nemá dostatočné kryty

Súkromná škola UMKA je na Ukrajine skôr výnimkou. Len 40 percent škôl v hlavnom meste podľa magistrátu disponuje krytmi, ktoré majú dostatočnú kapacitu pre všetkých žiakov.

Písali sme

Chcel som byť len normálnym človekom, hovorí prvák z Kyjeva. Ruské drony a neustále sirény opäť zničili prvý školský deň

Aj tie sú však často nedostatočne vybavené. A ako sú sirény varujúce pred rizikom vzdušných útokov častejšie a poplachy trvajú dlhšie, stále viac rodičov sa obracia na školskú inšpekciu.

Sťažujú sa na nevyhovujúce podmienky vrátane nedostatku pitnej vody alebo zlého prístupu k toaletám.

Škola upravila podzemné priestory

Škola UMKA má šťastie - disponuje podzemnými priestormi a má súkromné financovanie. Po vypuknutí vojny zamestnanci rýchlo prispôsobili situácii podzemné priestory, ktoré boli pôvodne určené pre hudobnú školu.

Kryt má štyri samostatné vstupy, čo umožňuje plynulý presun všetkých detí do podzemia. Samotný priestor tvorí niekoľko miestností a chodieb vybavených lavicami pre všetkých žiakov.

„V kryte trávime viac času než v triedach“

„V kryte trávime viac času než v triedach,“ povzdychla si Kurinnová. Deti po dvoch hodinách strávených v podzemí privítali koniec poplachu s obrovským nadšením.

Dievčatá s menami Aňa, Jasja a Varvara zakončili hodinu angličtiny a vybehli von, aby si užili pätnásťminútovú prestávku na slnku a čerstvom jesennom vzduchu. „Sloboda!“ zvolala Aňa v angličtine, načo sa pripojili k spolužiakom, ktorí sa hrali s obrovskou červeno-žlto-modrou loptou.