Chcel som byť len normálnym človekom, hovorí prvák z Kyjeva. Ruské drony a neustále sirény opäť zničili prvý školský deň

Prvý september predstavuje na Ukrajine dôležitý rodinný sviatok spojený so slávnostnými uniformami, kyticami pre učiteľov a kultúrnym programom.

Pre šesťročného Roberta z Kyjeva sa však prvý školský deň začal úplne inak. Namiesto slávnostného zhromaždenia a stretnutia so spolužiakmi musel prvák sadnúť za laptop, keďže vedenie školy presunulo výučbu do online priestoru.

Ukradnuté spomienky z prvého školského dňa

Jeho otec Denys neskrýval sklamanie, keď sa deň pred začiatkom roka dozvedel o zrušení prezenčnej výučby. Ako otec ťažko niesol, že jeho syn príde o svoj prvý ozajstný školský deň v živote.

Nariadenie školy sa však rýchlo ukázalo ako nevyhnutné. Len dvadsať minút pred plánovaným začiatkom prvej hodiny preleteli nad ich štvrťou útočné drony Šáhid a mestom sa ozývali výbuchy protivzdušnej obrany.

Deti a učiteľka sa tak stihli krátko pozdraviť iba cez rýchly videohovor, kde sa navzájom predstavili. Vyučovanie vzápätí opakovane prerušili ďalšie letecké poplachy.

Život v kryte

Letecký poplach znamená pre rodinu okamžitý presun do bezpečia. Počas dopoludnia museli vyučovanie prerušiť niekoľkokrát.

Už o jedenástej hodine predpoludním smerovali do najbližšieho krytu, pričom v meste znel v poradí piaty poplach. Kryt sa nachádza pod obyčajným obytným domom. Za dverami vedie úzka chodba a schodisko dole do podzemia.

V úzkych betónových miestnostiach bez denného svetla ležia matrace rozložené na drevených hranoloch, pohovky a veľký biely stôl na učenie. Vzduch je tu vlhký a zo stropu občas počuť tečúcu vodu z kanalizačných potrubí.

Písali sme

Útok na školu? Ukrajina podľa ruských médií udrela na univerzitu v Belgorode, horel aj ďalší sklad Wildberries

Pre deti je to však známe prostredie. Pri posteliach stoja hračky a najmenší sa tu pravidelne hrajú so svojimi kamarátmi zo susedstva.

Robert pozná v podzemí každý roh, všetky vchody aj tmavé zákutia, ktorých sa v minulosti bál. Na otázku novinárov z United24Media, či sa tešil do školy, s úsmevom povedal: „Nie... Chcel som byť normálnym človekom, ktorý sa nemusí učiť... a kričať ako dinosaury.“

Neskôr však priznal, že by rád išiel do ozajstnej triedy medzi spolužiakov. Chlapec napriek svojmu veku dobre chápe, že za nebezpečenstvom, vybuchujúcimi skladmi a zničenými budovami stojí masívne ostreľovanie zo strany Ruska.

Výpoveď v práci a chýbajúci kamaráti

Online výučba malého prváka úplne zmenila chod celej domácnosti. Kým pri materskej škole dokázali rodičia skĺbiť pracovný čas s vyzdvihovaním dieťaťa v podvečerných hodinách, teraz je situácia úplne iná.

Robert potrebuje celodenný dohľad. Rodičia preto museli narýchlo riešiť, kto zostane doma.

Písali sme

Uprostred vojnou sužovaného Charkova našli únik pod zemou. V mraziarňach tancujú civilisti aj vojaci z frontu

„Bolo len jedno východisko. Niektorý z nás sa musel vzdať svojich ambícií, svojich záujmov,“ opísal situáciu Denys.

Jeden z rodičov musel napokon dať v práci výpoveď a obetovať svoje zamestnanie, aby mohol dohliadať na synovo vzdelávanie a bezpečnosť počas poplachov.

Najväčší problém u žiakov však predstavuje chýbajúci kontakt s vrstovníkmi. Prváci si chcú cez prestávku ukazovať hračky, rozprávať sa a behať po chodbe. Keď si však Robert prinesie k počítaču hračku, spolužiaci už majú zvyčajne vypnuté kamery.

Napriek náročným podmienkam si Robert zachováva detskú hravosť a veľké plány. Má veľmi rád ukrajinský jazyk a v budúcnosti ho plánuje učiť ďalšie deti.

Aký bude ďalší priebeh školského roka, zatiaľ nikto z rodiny ani učiteľov netuší. Podmienky sa menia zo dňa na deň podľa bezpečnostnej situácie.

Počas dňa, keď rodina rozprávala svoj príbeh, zaznel v Kyjeve letecký poplach celkovo sedemkrát, pričom ten posledný trval viac ako štyri hodiny.