Emisné kvóty čakajú nové pravidlá. EÚ sa dohodla na zmene, ktorá má pomôcť stabilizovať ich ceny
Členské štáty Európskej únie a Európsky parlament dosiahli predbežnú dohodu o zmene aprílového návrhu Európskej komisie, ktorý sa týka systému obchodovania s emisnými kvótami ETS 1.
Informovala o tom Rada EÚ. Komisia navrhla upraviť takzvanú rezervu trhovej stability (MSR), ktorá reguluje ponuku kvót na trhu. Pôvodne chcela zastaviť mechanizmus, ktorý povolenky pri ich nadbytku v rezerve definitívne ruší. Dohoda však počíta so zachovaním tohto mechanizmu, pričom hranica pre zneplatňovanie sa zvýši zo 400 na 700 miliónov kvót.
„Nové pravidlá posilnia schopnosť rezervy trhovej stability zasahovať na trhu prostredníctvom prípadného budúceho uvoľňovania kvót, ktoré má európsky priemysel chrániť pred extrémnymi cenovými výkyvmi. Zároveň majú vysielať jasný signál trhu a zachovať poistky proti nadmernému prebytku kvót,“ uviedla Rada EÚ. Predbežnú dohodu musí ešte formálne schváliť tak Európsky parlament, ako aj štáty EÚ.
EÚ chce zabrániť nedostatku emisných kvót
Rezerva trhovej stability pomáha regulovať množstvo kvót na trhu. Znižuje ich ponuku na trhu v prípade prebytku a naopak ich uvoľňuje pri ich nedostatku, aby pomohla stabilizovať ceny. Komisia už skôr uviedla, že jej cieľom je zvýšiť stabilitu a predvídateľnosť. Zmenu systému emisných kvót žiada okrem iného český premiér Andrej Babiš.
„Od začatia fungovania mechanizmu zneplatňovania v roku 2023 boli zneplatnené a stiahnuté z trhu viac ako tri miliardy emisných kvót. Tým sa obnovila rovnováha medzi ponukou a dopytom a riešil sa historický prebytok kvót, ktorý sa v systéme ETS nahromadil,“ píše sa vo vyhlásení členských štátov EÚ.
„Zatiaľ čo návrh komisie počíta s trvalým zastavením mechanizmu zneplatňovania kvót, spolunormotvorcovia sa predbežne dohodli na kompromisnom riešení: Mechanizmus zneplatňovania zostane zachovaný, ale hranica pre zneplatňovanie sa zvýši zo súčasných 400 miliónov na 700 miliónov,“ dodáva text.
Návrh komisie súvisel s obavami ohľadom budúceho nedostatku kvót. Ak by sa všetky prebytočné kvóty nad hodnotou 400 miliónov naďalej rušili, ako to je doteraz, mohlo by ich v budúcnosti zdržiavať príliš málo. To by mohlo zvyšovať tlak na ich cenu a náklady priemyslu.
Nové pravidlá majú stabilizovať ceny
Europarlament a Rada EÚ sa však dohodli, že chcú zachovať poistku proti opačnému problému - príliš veľkému prebytku kvót. Povolenky sa teda budú ďalej rušiť, ale až vtedy, keď ich bude v rezerve viac ako 700 miliónov namiesto doterajších 400 miliónov. V rezerve tak zostane väčšia zásoba pre prípad, že by povolenky neskôr chýbali.
„Táto dohoda je prvým krokom k budovaniu systému ETS pre nasledujúce desaťročia. Dokazuje, že ambiciózna klimatická politika a konkurencieschopnosť priemyslu môžu a mali by ísť rovnakým smerom,“ uviedol taliansky europoslanec Piefrancesco Maran z frakcie socialistov a demokratov (S & D), ktorý je spravodajcom návrhu.
„Zvýšením hranice pre zneplatňovanie dávame rezerve trhovej stability väčšiu schopnosť zasahovať a väčšiu pružnosť pri riešení nerovnováhy na trhu a zabezpečovaní cenovej stability, pričom chránime integritu systému ETS v EÚ,“ dodal. Revízia ETS musí podľa neho podnikom aj občanom dokázať, že Európa môže byť lídrom v oblasti klímy a zároveň posilňovať svoj priemysel.
Okrem aprílového návrhu týkajúceho sa rezervy trhovej stability prišla EK v júli s celkovou revíziou systému obchodovania s emisnými kvótami ETS 1. V nej hovorí napríklad o tom, že chce zachovať bezplatné prideľovanie kvót aj po roku 2030, novo ho však chce viac prepojiť s investíciami do dekarbonizácie. Firmy tak budú musieť pre pokračovanie podpory predkladať a realizovať plány na znižovanie emisií. Rokovania o týchto návrhoch v Európskom parlamente sa len začali.
Čím viac emisií, tým vyššie náklady
Systém emisných kvót ETS má motivovať firmy k znižovaniu emisií. Spoločnosti si musia kupovať kvóty za každú tonu CO2, ktorú vypustia. Čím viac emisií, tým majú vyššie náklady, a preto sa im oplatí investovať do čistejších technológií.
Systém ETS 1 je hlavným európskym trhom s emisnými kvótami, týka sa energetiky, veľkého priemyslu a leteckej dopravy v EÚ. Systém ETS 2 má byť sprevádzkovaný po ročnom odklade v roku 2028 a mal by sa týkať cestnej dopravy či vykurovania budov.
ETS je hlavným nástrojom únie na boj proti zmene klímy a nie je hlavnou príčinou súčasného rastu cien energií v Európe, poznamenala agentúra Reuters. Dohodnuté zmeny však reagujú na požiadavky niektorých vlád, vrátane Poľska, Talianska či Česka, ktoré chcú dopad ETS na ceny elektriny zmierniť.
Podľa údajov EÚ tvoria náklady ETS v priemere asi 11 percent z účtu za elektrinu v Európe. Každý štát dvadsaťsedmičky to má ale inak, napríklad v Poľsku je to 24 percent vzhľadom na dominantnú úlohu uhoľných elektrární v jeho energetickom mixe. V Česku ide o 20 percent, podobne vysoké percento má aj Taliansko.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"