Samit lídrov EÚ sa zasekol pri spore o energie. Emisné zmenky zamotali rokovania, Slovensko zohráva rolu
Lídrom členských krajín EÚ sa počas štvrtkových rokovaní na samite nepodarilo dospieť k spoločnému stanovisku pri téme konkurencieschopnosti a cien energií. Proti sebe sa postavili dva bloky krajín s rôznym názorom na druhú fázu systému obchodovania s emisnými povolenkami (ETS2).
Ide už o tretí samit EÚ v poradí, na ktorom sú problémy s cenami energií jednou z hlavných tém.
Neústupčivosť Talianska a V4
Portál Politico s odvolaním sa na diplomatické zdroje z prostredia rokovaní uviedol, že spor o systém obchodovania s emisiami sa natoľko zamotal, že predseda Európskej rady António Costa zrušil večernú tlačovú konferenciu a odložil ďalšie rokovania až na dobu po pracovnej večeri, počas ktorej sa lídri venovali iným otázkam.
Diplomati naznačili, že Nemecko je rozhorčené z toho, čo vníma ako neústupčivosť Talianska. V rámci búrlivých rokovaní na jednej strane stála koalícia tvorená Nemeckom, Španielskom, Francúzskom, Portugalskom, Dánskom, Fínskom, Švédskom a Holandskom, ktorej vyhovuje systém ETS, proti bloku, ktorý tvoria Taliansko, krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) a Grécko.
Tento blok odmieta ustúpiť zo svojich požiadaviek najmä pri systéme ETS2, ktorý má stanoviť ceny uhlíka pri dekarbonizácii domácností a dopravy. Krajiny V4 chcú odklad jeho platnosti nie iba o rok (2028), ale až do roku 2030.
V Bruseli sa koná dvojdňový samit Európskej rady. Fico sa s V4 dohodol na spoločných postupoch
Konkurencieschopnosť na okraji debaty
Podľa nemenovaných diplomatov v dôsledku týchto sporov časť návrhu záverov samitu venovaná konkurencieschopnosti zostala neúplná a otvorená pre ďalšie rokovania, ktoré nasledovali po pracovnom obede zameranom na obchodovanie s Čínou. Ale ani popoludní sa k dohode nepodarilo dospieť a je možné, že rokovania sa potiahnu dlho do noci.
Jeden z diplomatov dokonca pripustil, že na októbrovom samite sa v otázke energií „nemusia prijať žiadne závery“.
Viacerí lídri vyjadrili znepokojenie nad vysokými cenami energií, vyzvali na prijatie krátkodobých opatrení vrátane aj „kreatívnych riešení“, ktoré by ochránili spotrebiteľov a podniky.
Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis napríklad vyzval na uvoľnenie fiškálnych pravidiel EÚ, čo by malo umožniť financovať dotácie na úsporu energie z príjmov, ktoré štát získava vďaka vysokej inflácii. Rakúsky kancelár Christian Stocker sa zas vrátil k návrhu prednesenom na júnovom samite EÚ o zvýšení transparentnosti na trhoch s elektrinou v Únii, kde cenu elektriny zvyčajne určuje cena plynu.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová lídrom na samite predostrela tiež niektoré návrhy v oblasti energetiky. Podľa vyjadrení diplomatov načrtla kľúčové oblasti, v ktorých eurokomisia pomáha krajinám EÚ zvládať účty za energie. Patria k nim podpora investícií do obnoviteľných zdrojov, nedávno prijaté rozhodnutie o ročnom odklade zavedenia pravidiel týkajúcich sa metánu či plán na spustenie „strategického dialógu“ o posilnení domácich rafinérií.
Šéfka EK spomenula aj návrh na rozšírenie štátnej pomoci pre domácnosti a podniky, ako aj možnosti spoločných nákupov energií na úrovni EÚ či vytvorenie spoločných strategických zásob plynu pred každou zimnou sezónou.