Chmelár: Taraba je len solitér obklopený ľuďmi ako Tabak a Versače. Film o Golianovi označil za škandál plný nezmyslov
Nový film o generálovi Jánovi Golianovi sprevádza ostrá kritika za nepresnosti a vymyslené scény. Politický analytik a historik Eduard Chmelár zároveň upozornil na to, že vládne strany strácajú vlastnú tvár v súboji s hnutím Republika a blížia sa komunálne voľby, v ktorých budú opäť dominovať nezávislí kandidáti.
Kritika územného rozdelenia krajských samospráv (VÚC) trvá už takmer tri desaťročia. Podľa Chmelára ľudia dodnes poriadne nerozumejú kompetenciám žúp a kraje fungujú ako „prietokové ohrievače financií“.
Tvrdenia politických strán, že nadchádzajúce komunálne a župné voľby budú veľkým súbojom koalície a opozície pred parlamentnými voľbami, označil za stranícku propagandu.
Chmelár zdôraznil, že strany v regionálnych voľbách bojujú len o striebornú medailu, pretože na tejto úrovni dlhodobo vyhrávajú nezávislí kandidáti.
„Už dnes môžeme povedať, že tretina starostov bude nezávislých, keďže v tretine obcí nemajú protikandidátov. Tento vývoj vidíme minimálne od roku 2014 – vtedy bolo nezávislých 38 percent víťazov. O štyri roky neskôr to už bolo 42 percent a pred štyrmi rokmi vyše 46 percent. Mimochodom, nezávislí kandidáti vtedy zvíťazili s veľkým náskokom pred druhou stranou v poradí, ktorou bol Hlas, no tá dosiahla len niečo vyše 9 percent,“ upresnil.
Dôvodom neobľúbenosti strán je celková úroveň politickej komunikácie. Chmelár však zdôrazňuje, že parlamentná demokracia bez nich nemôže fungovať.
„V súčasnosti politické strany sú veľmi nepopulárne. Vieme prečo. Vidíme tú špinu, úroveň politiky. Tá úroveň politickej komunikácie a diskusie, ktorá ľudí znechucuje. Ale demokracia, parlamentná demokracia zvlášť, bez politických strán nemôže existovať. To si značná časť ľudí neuvedomuje. Aj keď sa im tie strany protivia, oni sú vlajkovou loďou demokracie, lebo v nich sa tvoria programy, oni generujú nejaké osobnosti a tak ďalej,“ dodal politický analytik.
Upozornil tiež na prax, keď nepopulárne strany nasadzujú kandidátov tváriacich sa ako nezávislí. Ako ideálny model navrhuje systém prenosného hlasu s možnosťou krúžkovať osobnosti naprieč rôznymi stranami.
Strata identity Smeru
Hnutie Republika už nie je pre Smer ani Hlas tabu a bežne s ním tvoria regionálne koalície. Chmelár však varuje, že Smer tým stráca vlastnú identitu.
„Smer neustále znižuje svoj koaličný potenciál. Kedy mal hviezdne chvíle? Keď bol takzvanou catch-all party, teda všeľudovou stranou rozkročenou naširoko... Dnes by to už nebolo možné len z toho dôvodu, že sa čoraz viac tlačí k Republike. Ide však nielen o to, že sa k nej približuje, ale stáva sa od nej takmer na nerozoznanie. Inými slovami, stráca identitu,“ uviedol Chmelár k vývoju.
Keď sa Smer a Republika pretekajú v rovnakých témach, napríklad pri migrácii, Republika má výhodu, lebo nie je vo vláde a môže byť ostrejšia. Ak Smer neosloví aj umiernených voličov, riskuje, že mu vlastný volič utečie.
Konzervatívny tábor sa podľa Chmelára už nerozširuje, iba sa triešti na menšie subjekty. Týka sa to aj novej iniciatívy Tomáša Tarabu, ktorého označil za „solitéra“.
„Ten človek má síce politický talent, ale preceňuje sa, pretože je to solitér a nie tímový hráč... Dobrý líder musí vedieť pritiahnuť kvalitných ľudí, a nie hrať len sám na seba a mať okolo seba všelijaké kádre... ako je Versače či Romana Tabak,“ poznamenal Chmelár.
Nedostatok odborníkov v politike pripisuje tomu, že morálne pevní ľudia nechcú vstupovať do súčasného prostredia, kde sa namiesto odbornosti vyžaduje len lojalita.
Polemika o filme o Golianovi: Neznalosť dejín a vymyslené scény
Najostrejšie sa Chmelár vyjadril k novému filmu o generálovi Jánovi Golianovi, pričom odmietol vyhováranie sa tvorcov na umeleckú fikciu a upozornil na slabé vedomosti verejnosti o histórii.
„Slováci patria medzi európske národy, ktoré najmenej poznajú vlastné dejiny – o generálovi Golianovi nebola doteraz vydaná ani jediná monografia... Ak mladým ľuďom, ktorí trpia takýmto historickým nevedomím, predložíme niečo, čo obsahuje výmysly nielen v detailoch, ale v samotných základných historických udalostiach, je to podľa môjho názoru až škandalózne. Slovenské národné povstanie je totiž najvýznamnejšou, štátotvornou a formujúcou udalosťou našich moderných dejín, a preto si nezaslúži, aby bolo spracované takýmto spôsobom,“ okomentoval Chmelár.
Slovenské národné povstanie označil za jedno z najväčších protifašistických vystúpení v Európe. Film podľa neho skresľuje základné fakty.
„Predstavte si zahraničného diváka, ktorý nikdy nič nepočul o Slovenskom národnom povstaní a uvidí film, kde Golian vyzerá ako zbabelec, Povstanie pôsobí ako bezvýznamná vzbura hŕstky opitých, prefajčených vojačikov a nevidíte v ňom jediné víťazstvo... Ako najväčší frajer z toho vyjde nacistický admirál Canaris. Úplne vymyslené sú scény, kde sú spolu v cele koncentráku s matracmi, vínom a knihami, alebo keď Tiso prijíma Goliana, hoci sa v skutočnosti nikdy nestretli. Toto sú naozaj nezmysly a neviem, prečo ich tí tvorcovia potrebovali do filmu dať.“
Skritizoval aj zvyk slovenskej kinematografie zameriavať sa pri známych osobnostiach len na anomálie, ako alkoholizmus pri Duchoňovi či homosexualita pri Nepelovi.
Keďže časť divákov stotožňuje filmovú fikciu s realitou, štát by mal podľa neho pri finančne podporovaných projektoch dbať na ich historickú presnosť.
Celú reláciu Téma dňa si môžete pozrieť aj tu:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"