„Ľadovec súdneho dňa“ môže zdvihnúť hladinu oceánov viac, než sa čakalo. Vedci varujú pred kritickým rokom 2038
Thwaitesov ľadovec v Antarktíde môže podľa novej štúdie prispieť k zvýšeniu globálnej hladiny oceánov výraznejšie, než sa doteraz predpokladalo. V niektorých scenároch navyše môže už o približne desať rokov prísť o dôležitú prirodzenú oporu, ktorá spomaľuje jeho ústup.
Nové modely ukázali väčší úbytok
Ako informoval portál Novinky.cz, vedci v novej štúdii publikovanej v odbornom časopise Nature Communications použili vylepšené počítačové modely. Tie podrobnejšie zohľadňujú prenikanie morskej vody pod ľadovec.
Predchádzajúce modely odhadovali, že Thwaitesov ľadovec prispeje do roku 2100 k zvýšeniu globálnej hladiny morí približne o 15 milimetrov. Nové simulácie však ukázali možný príspevok až okolo 30 milimetrov.
Dôvodom je najmä relatívne teplá oceánska voda, ktorá preniká pod ľadovec a urýchľuje jeho topenie zospodu. Podľa vedcov môže voda prenikať niekoľko kilometrov za hranicu, kde ľadovec prestáva byť ukotvený o morské dno a začína plávať.
Výskumníci porovnali výsledky modelov so skutočným vývojom Thwaitesovho ľadovca v rokoch 1996 až 2023. Modely, ktoré počítali s niekoľkokilometrovou zónou prenikania vody, podľa štúdie výrazne lepšie zodpovedali pozorovanému stenčovaniu ľadu, jeho zrýchľovaniu aj ústupu smerom do vnútrozemia.
Opora môže zmiznúť už v roku 2038
Za znepokojivé považujú vedci aj výsledky simulácií týkajúce sa podmorského hrebeňa Mouginot. Ten v súčasnosti pomáha brzdiť ústup ľadovca.
V niektorých scenároch by však Thwaites mohol kontakt s týmto hrebeňom stratiť už okolo roku 2038. Ak by sa tak stalo, jeho ústup by sa mohol zrýchliť, keďže morské dno smerom do vnútrozemia vo veľkej miere klesá do väčšej hĺbky.
Sledujú ho od roku 1946, no teraz zrejme definitívne zmizne. Jeden z alpských ľadovcov sa v týchto dňoch nadobro roztopí
Nejde však o výsledok všetkých simulácií. V iných scenároch by sa ľadovec od hrebeňa odpútal až v druhej polovici storočia alebo by na ňom zostal ukotvený až do roku 2100.
Dôležité tiež je, že simulácie počítali s nemennými klimatickými podmienkami. Výrazný úbytok ľadu teda podľa štúdie vychádza aj bez ďalšieho otepľovania oceánu. Ak by sa podmienky pre topenie v nasledujúcich desaťročiach zhoršovali, úbytok by mohol byť ešte väčší.
Úplný kolaps by mal výrazné následky
Thwaitesov ľadovec sa nachádza v západnej Antarktíde a rozlohou sa približne prirovnáva k Veľkej Británii. Patrí medzi najrýchlejšie sa meniace ľadovce v Antarktíde.
Jeho úplná strata by znamenala zvýšenie globálnej hladiny morí približne o 65 centimetrov. Zároveň by mohla prispieť k destabilizácii ďalších častí západoantarktického ľadového príkladu.
Takýto vývoj sa však v najbližších desaťročiach neočakáva. Aj menší nárast hladiny oceánov však môže zvyšovať riziko častejších pobrežných záplav, erózie pobrežia či prenikania slanej vody do podzemných vôd v nízko položených oblastiach.