Cunami už nehrozí len z oceánu. Vedci varujú pred gigantickými vlnami, ktoré sa na nás valia zhora
Topenie ľadovcov môže v budúcnosti spustiť ničivé „cunami z oblohy“. Vedci upozorňujú, že riziko podobných katastrof rastie najmä v oblastiach ako Himaláje, Aljaška či Alpy, kde sa mení stabilita horských svahov. A hoci vieme určiť, kde hrozí nebezpečenstvo, presný čas však zostáva naďalej veľmi ťažké predpovedať.
„Vybehli sme zo stanu a boli sme v šoku, keď sme zistili, že celú našu základňu zničila cunami,“ uviedli traja kajakári, ktorí v roku 2025 prežili 481 metrov vysokú „megacunami“, ktorá sa prehnala aljašským fjordom Tracy Arm. Druhá najvyššia zaznamenaná vlna v histórii dorazila o 5:26 ráno, ešte predtým, ako do oblasti vstúpili turistické lode.
Keby sa tak stalo len o niekoľko hodín neskôr, následky mohli byť katastrofálne. Podobne, ako sa udialo koncom augusta 2026 v Nepále a Tibete, keď pravdepodobný kolaps ľadovca vysoko v Himalájach pripravil o život viac než tisíc ľudí.
Odborníci tvrdia, že otázkou nie je, či ďalšia smrteľná „cunami z oblohy“ zasiahne niektorú z ľadových horských oblastí sveta vrátane USA, ale kedy sa tak stane. Informuje o tom stanica BBC Science Focus.
Hrozba, ktorá bude narastať
To, či za katastrofou v Nepále zohrala úlohu klimatická zmena alebo regionálne otepľovanie, vedci zatiaľ s istotu nevedia. „Nie je to jednoznačné a bude chvíľu trvať, kým to dokážeme vyhodnotiť. Je možné, že zmeny na ľadovci pripravili oblasť na zosuv, alebo mohlo ísť jednoducho o obrovský zosuv pôdy, nad ktorým sa nachádzal ľadovec,“ povedal profesor stavebného a environmentálneho inžinierstva na University of Southern California Patrick Lynett.
Klimatológ a emeritný profesor na University College London Bill McGuire však tvrdí, že ide o hrozbu, ktorá bude narastať priamo úmerne s tým, ako sa planéta otepľuje. „Táto udalosť nie je len znakom súčasnosti, ale aj ukazovateľom budúcnosti,“ uviedol.
„Tieto udalosti určite súvisia s dôsledkami otepľovania planéty a zmien v kryosfére. Ovplyvňuje ich však aj dynamická geológia hôr, gravitácia, tektonická aktivita a ľudia, ktorí sa usádzajú v záplavových oblastiach,“ uviedol výskumník a horský geograf z University of Colorado Boulder Alton Byers.
Alpy či Himaláje sa stanú rizikovými
V niektorých prípadoch je však súvislosť s otepľovaním jasnejšia. „Udalosti typu Tracy Arm sa budú naďalej objavovať, pravdepodobne so zvyšujúcou sa frekvenciou vo fjordoch a ďalších vodných oblastiach s rýchlo ustupujúcimi ľadovcami,“ povedal Lynett.
„Po podrobnom skúmaní sa ukázalo, že rýchly ústup ľadovca vytvoril podmienky pre obrovský zosuv a následnú megacunami,“ vysvetlil.
Rýchle topenie ľadovcov totiž môže narúšať stabilitu horských svahov. Rastúce teploty zároveň rozmŕzajú permafrost, teda trvalo zamrznutú zmes pôdy, hornín a ľadu, ktorá pomáha udržiavať horské oblasti pevné.
Podľa vedcov môže úbytok ľadu na Aljaške ovplyvniť aj pohyby zemskej kôry a zvýšiť riziko zemetrasení. „Kruhovým spôsobom môžu zemetrasenia spôsobené stratou ľadu spustiť kolaps ľadovcov a pretrhnutie jazier s roztopenou vodou,“ uviedol McGuire.
Odborníci preto očakávajú, že riziko podobných udalostí bude rásť najmä v oblastiach s rozsiahlymi ľadovcami, ako sú Aljaška, Skalnaté vrchy, Alpy a predovšetkým Himaláje.
Hrozba, ktorá sa zopakuje
Aljašské fjordy síce pôsobia odľahlo, no každoročne nimi prechádzajú tisíce turistov na výletných lodiach. Práve návštevníci týchto oblastí môžu byť podľa odborníkov najviac ohrození. Niektoré spoločnosti už na riziko reagujú a upravujú svoje trasy tak, aby sa vyhli najnebezpečnejším oblastiam.
Byers však upozorňuje, že podobné udalosti „sa môžu a budú opakovať“.
„Ak spoločnosti prevádzkujúce výletné lode prestávajú plávať do vysoko rizikových oblastí, robia to najlepšie, čo môžu, aby zabránili budúcej katastrofe,“ uviedol.
Úplné uzavretie týchto lokalít však podľa odborníkov nie je riešením. Turizmus je dôležitou súčasťou miestnej ekonomiky a zároveň môže upozorniť na dôsledky klimatickej zmeny.
„Nemôžeme to jednoducho vypnúť. Je tiež dôležité, aby ľudia videli túto krajinu a dôsledky klimatickej zmeny, pretože to môže podporiť väčšie úsilie o jej obmedzenie,“ dodal odborník na riziká katastrof z University of Canterbury Tom Robinson.
Predpoveď? Takmer nemožná
Vedci sa snažia znížiť počet obetí pomocou lepšieho mapovania rizikových oblastí, núdzových plánov či obmedzení pohybu lodí v najohrozenejších fjordoch. Byers upozorňuje aj na význam mobilných varovných systémov a únikových trás, podobne ako pri ochrane pred cunami v Japonsku.
Odborníci využívajú satelity a pozemné senzory na sledovanie pohybu svahov. Takéto monitorovanie napríklad pomohlo včas evakuovať obyvateľov švajčiarskej obce Blatten pred veľkým zosuvom.
Ani moderné technológie však nedokážu všetky katastrofy predpovedať. „V silne zaľadnených oblastiach, ako je Aljaška, sa niektoré ľadovce môžu pohybovať niekoľko metrov denne. To môže úplne prekryť oveľa menšie pohyby hornín, ktoré by mohli signalizovať možný zosuv,“ vysvetlil Robinson.
Vedci preto čoraz lepšie dokážu určiť, kde hrozí nebezpečenstvo. Presný čas, kedy sa ďalší horský svah zrúti, však zostáva naďalej veľmi ťažké predpovedať.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"