Manželovi a synovi pred ponorom naposledy zamávala. Vdova po obetiach Titanu opísala 96 hodín čakania na zázrak
Christine Dawoodová pôvodne nechcela veriť, že zábery ponorky Titan na Instagrame sú skutočné. Jej manžel Shahzada však bol z nápadu vypraviť sa k vraku Titanicu nadšený a napokon sa k nemu pridal aj ich 19-ročný syn Suleman. O tri roky neskôr Christine opísala 96 hodín, počas ktorých čakala na ich návrat, aj bolestivé následky tejto tragédie.
18. júna 2023 Titan pri zostupe k vraku Titanicu implodoval. Všetkých päť ľudí na palube zomrelo okamžite. Okrem Shahzadu Dawooda a jeho syna Sulemana boli na palube dobrodruh Hamish Harding, skúsený potápač Paul-Henri Nargeolet a šéf spoločnosti OceanGate Stockton Rush.
Všetko sa začalo videom na Instagrame
Dawoodová pre CNN uviedla, že počas covidového lockdownu narazila na sociálnej sieti na video ponorky Titan. Najprv si myslela, že ide o počítačovo vytvorený záber. Keď ho ukázala manželovi, ten chcel zistiť, či je ponorka skutočná a či sa na jej palube dá k Titanicu skutočne dostať. Cestovná agentúra im potvrdila, že výprava je možná.
Pôvodne mala k vraku zostúpiť aj Christine. Svoje miesto však napokon prenechala synovi, aby mal so svojím otcom spoločný zážitok. Sama trpí klaustrofóbiou a podobné problémy mal podľa nej aj Shahzada. Napriek tomu bol myšlienkou výpravy nadšený.
Rodina pritom podľa nej nebola posadnutá Titanicom. Možnosť cestovať využívala najmä na objavovanie histórie a technológií. Navštívila napríklad výstavu o Titanicu v Singapure a Suleman si z nej odniesol veľký záujem o túto loď. Doma po ňom zostal aj model Titanicu z lega.
Pôvodne dokonca uvažovali o ponore k Hudsonovmu kaňonu. Napokon sa po pandémii rozhodli rovno pre výpravu k slávnemu vraku. Pri organizácii cesty im pomáhala luxusná spoločnosť Quintessentially, ktorá ich spojila s OceanGate.
OceanGate ich presviedčal o bezpečnosti
Dawoodová si pred cestou robila vlastný prieskum. Tvrdí však, že nenašla dostatok údajov o nehodách ponoriek a dôverovala aj tomu, že na palube bude Paul-Henri Nargeolet, ktorý sa k Titanicu ponoril desiatkykrát.
Stockton Rush pri stretnutí s rodinou podľa nej hovoril o výskume a spolupráci s NASA a univerzitou. Neskôr sa podľa Dawoodovej ukázalo, že jeho tvrdenia neboli pravdivé. NASA síce s OceanGate konzultovala plány kompozitného trupu, spoločnosti však nedovolila používať svoje meno v propagačných materiáloch tak, aby to pôsobilo ako oficiálne schválenie.
Vyšetrovanie americkej pobrežnej stráže neskôr dospelo k záveru, že tragédii sa dalo predísť. Správa ako hlavné faktory uviedla nedostatočný návrh, certifikáciu, údržbu a kontrolu ponorky. Vyšetrovatelia zároveň kritizovali pracovné prostredie v OceanGate a postupy, ktoré podľa nich umožňovali vyhýbanie sa regulačnej kontrole.
Quintessentially po tragédii uviedla, že OceanGate bola v tom čase v sektore luxusného cestovania všeobecne známa. Spoločnosť zároveň tvrdila, že výpravu na svojich platformách nepropagovala ani ju aktívne neodporúčala klientom. Podľa jej vyjadrenia s nápadom pôvodne prišla samotná Dawoodová a úloha Quintessentially spočívala v reakcii na jej požiadavku.
Štyri dni čakala na záchranu
Shahzada a Suleman nastúpili do Titanu 18. júna ráno. Christine s dcérou ich sledovali, ako odchádzajú. Suleman podľa nej vedel, že výprava je ďaleko za hranicou jeho komfortnej zóny. Práve preto však chcel ísť.
Krátko po ponore prišla na palubu lode Polar Prince správa, že posádka stratila kontakt s Titanom. Dawoodová spočiatku netušila, čo to znamená. Na moste ju ubezpečovali, že podobná situácia môže byť normálna.
Nasledujúce štyri dni čakali na záchranu. Posádka podľa Dawoodovej prichádzala s rôznymi možnosťami – Titan mohol zostať na dne, zachytiť sa pri vraku alebo sa mohol vynoriť. Medzitým pobrežná stráž koordinovala pátranie a na miesto smerovali lode s diaľkovo ovládanými podmorskými zariadeniami.
Dawoodová sa počas čakania snažila fungovať hodinu po hodine. Na lodi sa organizovali aj filmy, poker či spoločné posedenia, no ona sa držala bokom. Stále verila, že manžel a syn sú v poriadku a vrátia sa.
Až 22. júna americká pobrežná stráž oznámila, že na dne oceánu našla trosky približne 500 metrov od provy Titanicu. Titan utrpel katastrofickú implóziu a všetkých päť ľudí na palube zomrelo ešte predtým, ako si podľa zistení stihli uvedomiť, čo sa deje.
Telá dostala až po deviatich mesiacoch
Po tragédii nasledoval pre Dawoodovú ďalší boj. Musela čeliť obrovskému mediálnemu záujmu aj kritike za to, ako pôsobila počas jediného rozhovoru, ktorý poskytla. Najväčším problémom však bolo dostať pozostatky manžela a syna späť do Británie.
Pozostatky boli prevezené do kanadského prístavu. Prípad bol komplikovaný tým, že muži zomreli v medzinárodných vodách, loď Polar Prince bola kanadská a záchrannú operáciu viedli Spojené štáty. Keďže Dawoodovci žili v Británii a islam nedovoľuje kremáciu, celý proces sa ešte skomplikoval. Rodina napokon čakala deväť mesiacov.
Dawoodová po tragédii trpela aj fyzickými následkami traumy. Opisuje závraty, rozmazané videnie a problémy s chôdzou. Pre zdravotné problémy dokonca nedokázala odcestovať do Spojených štátov na verejné vypočúvania pobrežnej stráže v roku 2024. Neskôr vyhľadala špecializovanú kliniku v Nemecku, kde strávila dva mesiace.
Práve táto skúsenosť ju priviedla k rozhodnutiu vytvoriť v Británii centrum zamerané na psychosomatické ochorenia a traumu. Otvoriť ho chce začiatkom roka 2028.
Dawoodová sa zároveň nechce zapojiť do žalôb proti OceanGate, hoci ju k nim oslovili. Tvrdí, že nechce byť pohltená hnevom. Snaží sa sústrediť na život po tragédii a na spomienky na manžela a syna.
„Nechcem, aby ma pohltil hnev. Chcem sa môcť pozerať na ich fotografie a usmievať sa,“ povedala.
Tri roky po katastrofe sa stále občas pristihne pri tom, že čaká, kedy vojdú dverami. Keď napríklad uvidí mladého muža v červenej mikine, na okamih si myslí, že je to Suleman. Pomáhajú jej prechádzky v prírode, čas pri mori aj jej pes Stig.
Svoj príbeh napokon spísala v knihe Ninety-Six Hours: A Wife and Mother’s Desperate Search for the Lost Titan Sub. Vysvetľuje v nej aj to, prečo sa po rokoch rozhodla prehovoriť.„Chcela som priniesť ich hlasy a ukázať ľudí, ktorí boli za titulkami,“ povedala Dawoodová CNN.
Podľa nej ľudí tragédia Titanicu a následne aj Titanu priťahuje preto, že smrť za neprirodzených okolností v ľuďoch vyvoláva silnú zvedavosť. „Myslím, že ľudia sú tragédiou vždy fascinovaní,“ povedala.
Pozrite si archívnu reportáž o náleze trosiek ponorky a pozostatkov posádky:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"