Pri tragédii Titanu prišla o manžela aj syna, teraz prehovorila. To, čo z nich ostalo, sa zmestilo do krabice od topánok

Ponorka spoločnosti OceanGate implodovala počas zostupu k vraku Titanicu približne 500 metrov nad dnom oceánu. Na palube zahynulo päť ľudí vrátane Dawoodovej manžela Shahzadu a ich 19-ročného syna Sulemana.

Dawoodová opisuje, že počas štyroch dní po zmiznutí ponorky bola odkázaná len na informácie posádky materskej lode. Spočiatku ju uisťovali, že strata spojenia nie je nič výnimočné. „V tej chvíli som vlastne nemala čo robiť. Cítila som sa na tej lodi uväznená a nezostávalo mi nič iné, len veriť tomu, čo mi hovorili,“ spomína pre The Guardian.

Až neskôr prišlo oficiálne oznámenie, že ponorka je nezvestná. Situáciu prirovnala k neodvratnej katastrofe.

Viac k téme

Pamätáte si ponorku Titan, ktorá nedorazila k Titanicu? Nikdy sa nemala ponoriť, firma obchádzala predpisy

„Je to ako lavína. Vidíte, že sa blíži a viete, že vás zasiahne. A pritom nemáte kam uhnúť,“ hovorí. Aby zvládla tlak, vedome potláčala emócie a vytvárala si nádej, že jej blízki sú len uviaznutí pod hladinou.

Ilúzia bezpečného dobrodružstva

Ako uvádza denník, rodina sa o možnosti zostupu k Titanicu dozvedela cez luxusnú cestovnú službu. Výprava mala stáť približne 500-tisíc dolárov za dve miesta. Dawoodová priznáva, že pred cestou nenašla žiadne správy o civilných nehodách podobných ponoriek, čo v nej vyvolalo pocit bezpečia.

Zakladateľ OceanGate Stockton Rush ich počas stretnutia uisťoval o výnimočnosti projektu. Až po tragédii vyšlo najavo, že ponorka čelila množstvu technických problémov a neprešla štandardnou certifikáciou.

Dawoodová opisuje posledné chvíle pred ponorom ako zvláštnu kombináciu napätia a humoru. Jej syn si do ponorky zobral Rubikovu kocku, pretože chcel prekonať rekord v jej skladaní v najväčšej hĺbke. „Zamávali sme si. A to bolo všetko,“ spomína.

Písali sme

Kokaín putuje do Európy sofistikovanejšie než kedykoľvek predtým. Gangy na pašovanie využívajú ponorky aj drony

Krátko po začiatku ponoru vypadlo spojenie. Napriek tomu posádka lode ešte niekoľko hodín očakávala návrat. Na palube pribúdali dohady – od úvah, že ponorka uviazla, až po obavy, že posádke dochádza kyslík.

„Nahovárala som si, že sú len niekde zaseknutí,“ opisuje ďalej. Zároveň ju prenasledovala predstava podmienok jej blízkych v hĺbke: „Vedela som, že tam dole je úplná tma. Nie taká, na akú sme zvyknutí – tam nevidíte vôbec nič.“

„Prvá myšlienka bola vďačnosť“

Definitívny zlom nastal, keď diaľkovo ovládané zariadenie našlo trosky ponorky na dne oceánu. Americká pobrežná stráž oznámila, že došlo ku „katastrofickej udalosti“.

„Moja prvá myšlienka bola: vďakabohu,“ priznáva Dawoodová. Ako vysvetľuje, vedomie, že smrť bola okamžitá, jej prinieslo aspoň čiastočnú úľavu. „Vedela som, že netrpeli. Jednu chvíľu tam boli a ďalšiu už nie,“ dodala.

Čítajte viac

Zlaté hodinky z Titanicu vydražili za rekordných 1,78 milióna libier. Zastavili sa v okamihu potopenia lode

Po návrate na pevninu čelila mediálnemu tlaku aj praktickým otázkam spojeným so stratou manžela a syna. Najsilnejším momentom však bolo až neskoršie odovzdanie pozostatkov.

„Deväť mesiacov sme nemali telá. A keď hovorím telá, myslím tým skôr to, čo z nich zostalo,“ opisuje. Podľa jej slov boli ostatky uložené v dvoch malých krabiciach „veľkosti škatule od topánok“.

Časť materiálu sa nepodarilo identifikovať, keďže obsahovala zmiešané DNA. „Pýtali sa ma, či chcem aj ten. Odmietla som. Chcela som len to, o čom vedia, že patrí im.“

Život „po tom“

Dawoodová dnes hovorí o období, ktoré nazýva „po tom“. Snaží sa vedome pracovať so smútkom a postupne ho spracovávať. „Byť silný neznamená, že nič necítite,“ zdôrazňuje.

Písali sme

Halucinácia alebo posmrtný život? Zážitky blízke smrti mätú vedcov, vidiny svetla na konci tunela sú však skutočné

Plánuje tiež založiť centrum pre ľudí, ktorí prežili traumu a stratu. Zároveň priznáva, že najťažšie sú bežné otázky okolia. „Keď sa ma niekto opýta, či mám deti, neviem, čo odpovedať,“ hovorí.

Ako pripomína The Guardian, oficiálne vyšetrovanie odhalilo, že katastrofe sa dalo predísť a poukázalo na vážne zlyhania v oblasti bezpečnosti a testovania. Pre rodiny obetí však tieto závery prichádzajú neskoro.

Dawoodová sa napriek tomu snaží vyhnúť hnevu. „Od začiatku som mala veľa dôvodov nenávidieť Stocktona, ale naozaj by mi to nejako pomohlo? On zomrel spolu s nimi. Ak sa na neho hnevám, dávam mu moc, a to odmietam urobiť,“ hovorí. „Ja si každý deň vyberám seba.“

Pozrite si archívnu reportáž o náleze trosiek ponorky a pozostatkov posádky: