Samuelovi, ktorý dobodal spolužiačku a zástupkyňu, súd vymeral trest 25 rokov aj ochranné liečenie. Môže sa odvolať
Obžalovaného Samuela Straška uznali za vinného v prípade minuloročného útoku na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi, pri ktorom prišli o život dve osoby. Uložili mu 25-ročný trest odňatia slobody so zaradením na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. V stredu o tom rozhodol Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku. Rozsudok nie je právoplatný.
Prokurátor podal odvolanie voči výroku o treste. Samuel Straško, ako aj poškodení si ponechali lehotu na vyjadrenie.
Stotožnil sa tak s názorom prokuratúry, že zavraždenie zástupkyne riaditeľky gymnázia Márie Semančíkovej a študentky Aleny Čarnogurskej, ako aj útok na ďalšie študentky dopredu naplánoval.
Prečo nedostal doživotie
Senát sa však nestotožnil s návrhom prokurátora uložiť obžalovanému trest na doživotie, keďže mu to podľa predsedu Milana Cisárika neumožnila právna úprava. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný. Obhajca obžalovaného, ktorý pre klienta navrhoval uloženie trestu 15 rokov väzenia, si ponechal zákonnú lehotu na podanie odvolania. Prokurátor sa zase odvolal voči výroku o treste.
„Súd sa v zásade stotožnil s vyhodnotením dôkazov, ktoré v záverečnej reči predniesol prokurátor,“ uviedol predseda senátu Milan Cisárik. Samuel Straško podľa neho konal s dopredu uváženou pohnútkou pomsty za to, že musel nastúpiť na individuálny študijný plán a pre hrozbu vylúčenia zo školy, za čo vinil svoje spolužiačky. To podľa Cisárika vyplynulo z výsluchov svedkov, ako aj z komunikácií, ktoré obžalovaný viedol s kamarátmi.
Súd podľa Cisárika nepristúpil k uloženiu doživotného trestu, keďže jednoznačne na základe vyjadrení znalcov nezistil nemožnosť nápravy obžalovaného trestom 25 rokov väzenia, ako to vyžaduje zákon. „Súd je viazaný zákonom,“ skonštatoval sudca s tým, že doživotný trest by bol na druhej strane z hľadiska ochrany spoločnosti vhodnejší. Je tak podľa neho úlohou štátu, aby sa snažil o prevýchovu obžalovaného.
S právnou kvalifikáciou nesúhlasí
Samuelovi Straškovi uložili aj trest prepadnutia veci, ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou, ochranný dohľad na tri roky, ako aj povinnosť nahradiť poškodeným desaťtisícové škody. So zvyškami nárokov súd odkázal poškodených na civilný proces.
Samuel pred útokom písal, že „zhynú v pekelnej bolesti“. Prokurátor preňho žiada doživotný trest
Obžalobu pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podal v závere januára 2026 prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove. Obžalovaný Samuel Straško nepopiera spáchanie skutku, avšak nesúhlasí s právnou kvalifikáciou uvedenou v obžalobe.
K útoku, pri ktorom zomreli zástupkyňa riaditeľky školy a študentka, došlo 16. januára 2025. Ďalšiu žiačku útočník zranil. Podozrivého zo spáchania skutku, v tom čase 18-ročného študenta, polícia obvinila z úkladnej vraždy. Súd rozhodol o jeho vzatí do väzby.
Generálna prokuratúra SR zistila viaceré nedostatky v súvislosti s touto tragickou udalosťou. Ešte v júni 2025 informovala, že pochybenia zaznamenali pri prestupe útočníka na inú školu, vyskytli sa na oboch gymnáziách. Nezrovnalosti odhalila aj v postupoch úradov práce, sociálnych vecí a rodiny.
O ukončení vyšetrovania prípadu informovala polícia koncom decembra 2025 s tým, že vyšetrovateľ navrhol obžalovať obvineného. O podaní obžaloby prokurátorom Krajskej prokuratúry v Prešove na ŠTS informoval generálny prokurátor Maroš Žilinka koncom januára.
V utorok predniesli záverečné reči
Na ŠTS v Pezinku predniesli v utorok procesné strany záverečné reči. Prokurátor navrhol pre Samuela Straška doživotný trest odňatia slobody. Doživotný trest navrhol aj zástupca poškodených, ktorý žiadal aj nahradiť škodu a nemajetkovú ujmu v celom požadovanom rozsahu.
Zavraždenú zástupkyňu riaditeľky Máriu Semančíkovú Samuel podľa prokurátora vinil z toho, že musel študovať v rámci individuálneho študijného plánu. Poukázal pritom na výpovede svedkov, podľa ktorých avizoval svoje konanie ešte pred jeho spáchaním.
„Končatina za končatinou, prstík za prstíkom”. Na súde zazneli Samuelove hlasovky, spolužiačku, ktorú zabil, vraj miloval
Jeden svedok napríklad vypovedal, že mu obžalovaný povedal, „že by najradšej skántril tých, ktorí mu vadili“. Zavraždenú študentku Alenu zase označil za falošnicu, ktorú by najradšej zabil. „Ja ju zabijem, prisahám, že ju zabijem,“ písal kamarátovi na margo neskôr zavraždenej Aleny. Ju a aj ďalšie študentky totiž spájal s hrozbou, že ho pre jeho správanie k nim vylúčia za školy, keďže sa na neho sťažovali. „Zaslúžia si trest, zhynú v pekelnej bolesti,“ písal obžalovaný kamarátovi. V deň skutku si zase na internete vyhľadával pojem „prekročiť Rubikon“.
Pozrite si zhrnutie prípadu pred vynesením rozsudku:
Máš dobrý tip na reportáž?
Stiahni appku a pošli video zaujimavých udalostí z tvojho regiónu.
Zistiť viac