Iránski študenti si z Ruska nenesú len tituly. Získavajú vedomosti, ktoré môžu mať smrtiace využitie
Rusko a Irán už desaťročia budujú vedecké a technologické väzby, ktoré presahujú hranice civilného výskumu. Analýza investigatívnej jednotky Rádia Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) Systema ukazuje, že spolupráca medzi Moskvou a Teheránom zasahuje aj do oblastí s vojenským využitím – od raketových technológií a jadrového výskumu až po drony, elektronický boj či umelú inteligenciu.
Iránčan Ali Mohammad Amouei ukončil v roku 2000 štúdium na Moskovskom leteckom inštitúte, kde sa špecializoval na plynové turbínové motory využívané v lietadlách, ale aj v riadených strelách či dronoch. Po návrate do Iránu pôsobil v leteckom priemysle a do roku 2017 sa stal manažérom spoločnosti Farsco, spojenej s aerolíniami Mahan Air, ktoré USA sankcionovali pre údajné väzby na Revolučné gardy. Sankcie neskôr uvalili aj na samotnú Farsco pre podozrenie z nelegálneho získania amerických vrtuľníkov.
Mohammad Hosseinpour Khanmiri strávil niekoľko rokov v Rusku, kde od roku 2015 študoval na Petrohradskej štátnej univerzite. Spolu so svojím školiteľom Romanom Bogdanovom vyvinul metódu na analýzu izotopov uránu a tória v minerálnych vzorkách. Po návrate do Iránu ju využil pri skúmaní rudy z ložiska Saghand, jedného z hlavných zdrojov uránu v krajine. Verejne dostupné informácie naznačujú, že dnes pôsobí v štruktúrach spojených s iránskou organizáciou pre atómovú energiu, ktorá čelí západným sankciám.
Ako ukazujú príbehy Amoueiho a Khanmiriho, Moskva už desaťročia vzdeláva iránskych odborníkov v oblastiach, ktoré môžu mať civilné aj vojenské využitie – od technológií využívaných vo vojne na Ukrajine a na Blízkom východe až po obranný priemysel. Ide napríklad o elektronický boj, falšovanie signálu GPS s cieľom zavádzať navigačné systémy či využitie umelej inteligencie pri vývoji dronov.
Rozsiahla akademická spolupráca
„Dlhodobým cieľom Iráncov bolo získať prístup k týmto informáciám alebo k akémukoľvek typu informácií,“ a to nielen v jadrovej oblasti, ale aj v ďalších citlivých sektoroch, „ako je umelá inteligencia či všetko, čo súvisí s letectvom a vesmírnym priemyslom,“ uviedla pre RFE/RL odborníčka na vzťahy Ruska a Iránu z parížskej univerzity Sciences Po Nicole Grajewski.
„Žiadny z iránskych výskumných projektov, najmä pokiaľ ide o doktorandov, ktorí odchádzajú do zahraničia, nie je úplne apolitický. Väčšinou existuje určitá väzba na vládu alebo nejaký ďalší zámer,“ uviedla a dodala, že to isté platí aj pre niektoré ruské technické výskumné inštitúcie. O väčšiu spoluprácu sa však viac snaží Irán než Rusko.
Akademické väzby medzi Ruskom a Iránom sa v posledných rokoch prehlbovali. Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 výrazne stúpol počet Iráncov študujúcich na ruských univerzitách. Do roku 2025 študovalo na ruských univerzitách takmer 10-tisíc Iráncov, čo predstavovalo 42-percentný nárast oproti obdobiu spred dvoch rokov.
Spoločné vedecké práce ruských a iránskych výskumníkov sú stále menej časté než spolupráca s európskymi či americkými vedcami, no aj tento trend sa mení. Na niektorých veľkých technických univerzitách, napríklad na Petrohradskej univerzite ITMO, sa počet iránskych spoluautorov v roku 2025 takmer vyrovnal nemeckým vedcom. Pred začiatkom rozsiahlej vojny na Ukrajine bolo pritom Nemecko najväčším výskumným partnerom tejto univerzity.
Pomoc vo vojne aj vo výskume
Od konca prvej dekády 21. storočia až do začiatku 10. rokov vojenská spolupráca medzi Ruskom a Iránom vo všeobecnosti slabla. Situácia sa však zmenila po tom, ako sa Vladimir Putin v roku 2012 opäť stal ruským prezidentom. Začiatkom roka 2015 Moskva a Teherán podpísali novú dohodu o vojenskej spolupráci a v ďalších rokoch začala spolupráca opäť naberať na intenzite.
Irán poskytol Rusku najmä v úvodných fázach vojny na Ukrajine drony a ďalšiu muníciu, pričom Moskva dnes vyrába ich vlastné verzie. Odborníci upozorňujú, že spolupráca funguje oboma smermi – Rusko malo Teheránu odovzdávať technologické vylepšenia. Podľa dostupných informácií poskytla Moskva Iránu aj spravodajské údaje a denník Financial Times uviedol, že od roku 2023 mu tajne pomáha s vývojom pokročilých nadzvukových riadených striel.
Dokumenty, ktoré preskúmala investigatívna jednotka Systema, ukázali, že ruskí a iránski akademici spolupracujú aj na technológiách rušenia a falšovania signálu GPS. Ide o technológie, ktoré dokážu blokovať alebo napodobniť satelitné signály a Irán ich využíva od začiatku druhej dekády tohto storočia na ochranu pred raketovými a dronovými útokmi a na narúšanie navigačných systémov nepriateľských lietadiel či lodí.
GPS, drony a rakety
Jedným z popredných iránskych odborníkov na GPS technológie je profesor Mohammad Rezá Mosaví.
V roku 2016 spolupracoval s ruským vedcom Stepanom Šafranom na výskume rádiovej navigácie a komunikačných technológií. Projekt bol prepojený aj so spoločnosťou vyrábajúcou napríklad dron Orlan-10, ktorú USA sankcionovali pre pomoc ruskej vojenskej rozviedke GRU.
Podobným smerom sa uberal aj výskum iránskeho vedca Amira Tabatabáího, ktorý v Rusku študoval satelitný systém GLONASS využívaný aj na zvýšenie presnosti balistických rakiet. Spolu s Mosavím neskôr publikoval prácu o odhaľovaní útokov založených na falšovaní GPS signálu. Na výskume v ruskom laboratóriu sa podieľali aj ďalší iránski vedci.
Na čiernej listine
Baumanova univerzita patrí medzi ruské centrá výskumu umelej inteligencie pre drony a autonómne technológie. Jej vedci publikujú práce o navigácii či automatickom rozpoznávaní cieľov, ktoré majú aj možné vojenské využitie. A práve tu pôsobil iránsky vedec Sajed Hasan Zabihifar v rokoch 2014 až 2018. Na univerzite sa venoval algoritmom využiteľným pri stabilizácii dronov a ďalších autonómnych systémov. Počas pobytu v Rusku spolupracoval aj na vývoji riadiaceho algoritmu pre autonómne podvodné vozidlo.
Po návrate do Iránu v roku 2023 pôsobí Zabihifar ako docent na tamojšej Univerzite vedy a technológie.
Po ruskej invázii na Ukrajinu uvalili USA a Európska únia sankcie na viacero ruských univerzít vrátane Baumanovej univerzity a Moskovského leteckého inštitútu pre ich údajné väzby na vojenský priemysel. V roku 2025 americký Pentagón zaradil tieto školy spolu s ďalšími inštitúciami na čiernu listinu, ktorá im znemožňuje uzatvárať bezpečnostné kontrakty a spolupracovať s určenými subjektmi.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"