NATO nie je pripravené na vojnu s Ruskom. Vojna v Iráne ukázala 5 vážnych trhlín v obrane Aliancie

Severoatlantická Aliancia sa síce nezapojila do americko-izraelského konfliktu v Iráne, vojna však aj tak odhalila trhliny v jej obranyschopnosti.

„Vojny na Ukrajine a na Blízkom východe nie sú oddelené javy, z oboch sa dá veľa naučiť pri úvahách o vojnách zajtrajška,“ povedal zástupca náčelníka francúzskeho letectva generál Dominique Tardif.

Európski vojenskí predstavitelia varujú, že Moskva by mohla byť schopná zaútočiť na členský štát Aliancie už do roku 2029. To podľa nich zvyšuje naliehavosť posilnenia bojovej pripravenosti aj politickej súdržnosti NATO.

Portál Politico oslovil približne tucet diplomatov, súčasných aj bývalých predstaviteľov NATO a expertov na obranu. Niektorí z nich hovorili pod podmienkou anonymity, aby mohli otvorene komentovať citlivú tému. Na základe ich výpovedí identifikoval päť zásadných slabín Aliancie, ktoré sa naplno ukázali počas vojny na Blízkom východe.

Nedostatok munície

Vojna v Iráne naplno odkryla jeden z najvážnejších problémov Severoatlantickej Aliancie – nedostatok munície. Spojené štáty počas konfliktu spotrebovali približne polovicu zásob kľúčových protivzdušných rakiet Patriot, zatiaľ čo Francúzsko už po dvoch týždňoch varovalo pred rýchlym míňaním striel Aster a Mica. Zbrojárske firmy ako Rheinmetall či MBDA zároveň upozorňujú na prudký rast dopytu a hroziace nedostatky.

Situáciu komplikuje aj strategické smerovanie Spojených štátov. „Ak sa USA budú viac sústrediť na Indo-Pacifik, z Európy ubudne značná časť kapacít. Už teraz ich máme nedostatok,“ uviedol vysoký diplomat NATO. Podľa britského poslanca Calvina Baileyho by Aliancia bez zásadných zmien čelila vážnym problémom. „Rusko nás môže z vojny rýchlo vytlačiť ekonomicky,“ varoval.

Riziko podčiarkujú aj odhady produkcie ruských dronov, ktoré podľa experta Justina Bronka z Royal United Services Institute dosahujú až 6 000 až 7 000 kusov mesačne. „Spojencom NATO by došli drahé rakety protivzdušnej obrany v priebehu týždňov,“ povedal s tým, že Aliancia potrebuje lacnejšie riešenia a posilnenie pasívnej obrany. Nedostatok munície má byť jednou z hlavných tém júlového samitu NATO.

Čítajte viac

Rusko naberá druhý dych. Putin sa podľa nemeckého ministra obrany pripravuje na vojnu s NATO

Nebo ako slabina

Irán dokázal uskutočniť tisíce raketových a dronových útokov aj napriek americkým leteckým operáciám, čo podľa analytikov spochybňuje tradičné predstavy o sile letectva. Pieter Wezeman zo Stockholm International Peace Research Institute potvrdil, že samotné bombardovanie nemusí viesť k zlomeniu protivníka. „Ukazuje to jasné limity očakávania, že krajinu možno zlomiť bombardovaním pomocou konvenčných lietadiel,“ uviedol.

Aj preto sa v NATO čoraz viac diskutuje o potrebe nových stratégií. Expert Justin Bronk zdôrazňuje význam presných zbraní dlhého dosahu schopných zasahovať strategické ciele v hĺbke nepriateľského územia. „Ak získame vzdušnú prevahu nad sporným územím, Európa by dokázala zničiť ruské sily v poli,“ povedal. Aliancia už podľa diplomatov zvažuje posilnenie týchto kapacít v rámci pripravovaného obranného plánu na nasledujúce roky.

Nedostatočne vybavené námorné sily

Vojna v Iráne poukázala aj na slabiny námorných síl NATO, ktoré sú dlhodobo podfinancované. Európske krajiny dokázali do regiónu vyslať len obmedzené kapacity, pričom problémy sa ukázali aj v praxi. Britský torpédoborec HMS Dragon musel byť po nasadení stiahnutý pre technickú poruchu, čo podčiarklo stav britských námorných síl Royal Navy. Podobné varovania prichádzajú aj z Kanady, kde podľa premiéra Marka Carneyho nie je funkčná ani polovica flotily.

Bývalý predstaviteľ NATO Ed Arnold pre Politico tvrdí, že Aliancia zanedbala rozvoj námorných kapacít v prospech pozemných síl. „Od roku 2022 sme sa skôr sústredili na pozemné sily… a teraz si zrazu uvedomujeme, že dostupnosť flotíl v rámci NATO je naozaj veľmi slabá,“ uviedol.

Námorné operácie by pritom zohrali zásadnú úlohu pri eliminácii ruských ponoriek a lodí vyzbrojených raketami Kalibr. Aliancia by preto mala investovať do modernizácie flotíl, spoločnej údržby a nových typov lodí schopných plniť rôzne úlohy.

Čítajte viac

NATO bez USA už nie je tabu, ale plán B. Európa sa potichu pripravuje na možnosť, že sa bude brániť sama

Nejednota Aliancie

Konflikt na Blízkom východe odkryl aj narastajúcu nejednotu v rámci NATO. Európske krajiny odmietli požiadavky amerického prezidenta Donalda Trumpa na vojenskú podporu, čo podľa diplomatov vyvolalo napätie vo vzťahoch s Washingtonom. Trump pritom Alianciu dlhodobo kritizuje a opakovane ju označuje za „papierového tigra“.

Podľa Eda Arnolda existuje riziko, že USA v budúcnosti zvolia obmedzený prístup k obrane Európy. „Prezident môže povedať: ‚Tentoraz sa nezapojíme,‘“ myslí si. Exšéf NATO Anders Fogh Rasmussen preto vyzýva Európu na pragmatickejší prístup. Podľa neho by mala jasne prepojiť svoju podporu napríklad pri zabezpečení Hormuzského prielivu s americkými záväzkami voči Aliancii. „Čas lichotenia sa skončil,“ dodal.

Ukrajina

Konflikt na Blízkom východe poukázal aj na posilňujúcu sa pozíciu Ukrajiny ako bezpečnostného partnera. Kyjev krátko po začiatku vojny vyslal svojich špecialistov na bezpilotné systémy do regiónu, kde pomáhali s obranou vrátane boja proti iránskym bezpilotným prostriedkom typu Šáhid, ktoré Rusko využíva aj na Ukrajine. Ukrajina zároveň podpísala desaťročné obranné dohody s viacerými štátmi Perzského zálivu.

Aliancia medzitým prehĺbila spoluprácu s Kyjevom – od spoločného výcvikového a výskumného centra v Poľsku až po nový priemyselný program UNITE-Brave NATO, zameraný na získavanie inovatívnych technológií z Ukrajiny. Podľa expertov by NATO malo posilniť obranu vytvorením pásma prostriedkov proti dronom bližšie k ruským hraniciam a zároveň investovať viac do spoločných projektov s ukrajinským obranným sektorom.

Diplomati zdôrazňujú, že Ukrajina už neplní len rolu prijímateľa pomoci. Rastúcu úlohu Kyjeva potvrdzujú aj slová jedného z nich: „Ukrajina sa stáva poskytovateľom bezpečnosti,“ uviedol s tým, že vojna v Iráne to jasne ukázala. „Tento konflikt to potvrdil.“

Donald Trump zvažuje stiahnutie Spojených štátov z NATO. Čo by takýto krok znamenal pre Slovensko? Tému sme si rozobrali s bývalým českým veľvyslancom pri NATO Jakubom Landovským.