Ruské rakety pália milióny kníh a mieria na dušu národa. V plameňoch skončili aj oceňované české romány

Keď nad predmestím Kyjeva začali opäť vybuchovať drony a rakety, literárna agentka Anhelina Trofymčuková len dúfala, že to nezasiahlo sklad s ich knihami. Správa, ktorá jej dorazila o pár hodín neskôr, však bola neúprosná. V plameňoch po nočnom útoku skončilo tisíce výtlačkov vrátane ukrajinských prekladov českých románov od Marka Torčíka či Lucie Faulerovej.

Charkov, sklad, knihy
Foto: X/@RhiannonSionne
Na snímke stúpa dym a oheň po útoku dronov na sklad s knihami. Piatok, 28. augusta 2026, Charkov.

Zástupcovia ukrajinskej kultúry aj českí autori túto udalosť vnímajú ako systematickú snaha o likvidáciu ukrajinskej kultúrnej identity, pamäte a práva na čítanie v rodnom jazyku.

Namiesto nových kníh zostal iba popol

Nočným úderom z 28. augusta boli úplne zničené dve prekladiská spoločnosti Nova Post na predmestí Kyjeva. Zasiahnuté boli zásoby viac ako 40 ukrajinských nakladateľstiev.

Vydavateľstvu Who is it zostalo v domácom úložisku len 30 až 40 kusov z každého titulu. Snaha o záchranu aspoň dvoch ohorených výtlačkov pre Frankfurtský knižný veľtrh bola neúspešná. V priestoroch totiž nezostalo vôbec nič.

Podľa údajov ukrajinského ministerstva kultúry bolo za posledné dva mesiace zničených okolo 10 miliónov kníh, pričom zo zdrojov BBC vyplýva číslo až 12 miliónov. Predstavuje to zhruba tretinu celoročnej ukrajinskej produkcie.

K masívnym stratám prišlo najmä pri augustovom útoku na sklady nakladateľského domu Ranok v Charkove, kde bolo zničených 8 miliónov kníh vrátane 600-tisíc školských učebníc, uviedol portál Seznam Zprávy. Zasiahnutý bol aj kyjevský knižný trh a od začiatku konfliktu bolo zničených alebo poškodených vyše 800 knižníc.

Zásah ukrajinských prekladov českých diel

V zničených skladoch sa nachádzali aj ukrajinské preklady českých diel. Konkrétne išlo o román Rozložíš paměť od Marka Torčíka a Smrtholka od Lucie Faulerovej. Oba knižné tituly dosahovali na Ukrajine pozitívne ohlasy a čitateľmi boli žiadané.

„Rusi už dávno pochopili, že je lepšie zničiť nás duchovne,“ okomentoval útoky na knižnice spisovateľ a filozof Volodymyr Jermolenko.

Otvorený list ukrajinského PEN klubu, ktorý podpísali aj osobnosti ako Oleksandra Matvijčuková či Sergij Plokhij, zdôrazňuje, že knihy utvárajú hodnoty, myslenie a kultúrnu pamäť. Z vyhlásenia vyplýva, že útoky nie sú vedené len proti obyvateľom, ale aj proti možnosti byť Ukrajincom.

„Útok na príbehy je podľa mňa tiež útokom na nádej. Existencia slobodnej, nekontrolovanej literatúry totiž moc nahlodáva,“ povedal spisovateľ Torčík.

Faulerová vníma horiace sklady a knižnice, ako útok na práva Ukrajincov čítať v rodnom jazyku. Zároveň bola vyjadrená aj vďaka za to, že pri útoku prišlo k zničeniu vecí a nie ľudských životov.

Nová realita pre nakladateľov

Ukrajinský knižný trh je vystavený potrebe adaptácie na nové podmienky. Nakladateľstvami sú plánované zmeny stratégií, rozdeľovanie zásob do viacerých menších skladov, znižovanie tlačových nákladov a hľadanie nových investorov.

Agentka Trofymčuková opísala aj vyčerpanosť ľudí z knižného odvetvia. Strata blízkych, majetku aj možnosti plánovať budúcnosť je podľa nej srdcervúca.

Pozrite si reportáž o útokoch v Rusku aj na Ukrajine:

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"