„Tretí pól planéty“ sa topí pred očami a blíži sa k bodu zlomu. Škody sa budú počítať v miliardách

Nové zistenia prichádzajú krátko po ničivých záplavách v Nepále a Tibete, ktoré si vyžiadali viac ako 1 300 obetí a spôsobili rozsiahle škody. Podľa BBC práve tieto udalosti poukázali na rastúce riziká v rýchlo sa meniacej oblasti Himalájí.

Správa poradenskej spoločnosti Systemiq, pripravená v spolupráci s Integrated Mountain Initiative a s odborným príspevkom organizácií ICIMOD a GB Pant National Institute of Himalayan Environment, uvádza, že himalájske ľadovce dnes strácajú hmotu o 65 percent rýchlejšie než pred desiatimi rokmi.

Napriek tomu sa z približne 40-tisíc ľadovcov v regióne Himalájí a Karakoramu dlhodobo a podrobne monitoruje len asi 21.

Ľadovcové jazerá sú čoraz väčším rizikom

Tento nedostatok údajov je problémom aj preto, že samotná krajina sa rýchlo mení. Ustupujúce ľadovce po sebe nechávajú jazerá zadržiavané nestabilnými nánosmi hornín a ľadu.

Otepľovanie zároveň destabilizuje permafrost, teda trvalo zamrznutú pôdu, ako aj vysokohorské svahy. Podľa správy to zvyšuje riziko reťazových katastrof.

India už má skúsenosti s tým, čo môže takýto vývoj znamenať. Himalájska oblasť tvorí približne 18 percent rozlohy krajiny, no pripadá na ňu približne 35 percent katastrof, uvádza BBC s odvolaním sa na výskum.

Indická vláda v júli informovala parlament, že 56 ľadovcových jazier bolo po vedeckom hodnotení z roku 2025 zaradených do kategórie „veľmi vysokého rizika“. Celkovo indická Centrálna vodná komisia monitoruje 2 485 ľadovcových jazier väčších ako desať hektárov v povodiach himalájskych riek.

Nebezpečenstvo pritom nie je teoretické. V roku 2023 si pretrhnutie ľadovcového jazera v indickom štáte Sikkim vyžiadalo najmenej 70 obetí a poškodilo cesty, mosty aj vodné elektrárne.

V roku 2021 zas podobná katastrofa v štáte Uttarákhand pripravila o život viac ako 200 ľudí po tom, čo masívna povodňová vlna zasiahla údolia riek Rishiganga a Dhauliganga.

Písali sme

Najprv si mysleli, že sa odtrhol ľadovec. Vedci teraz odhaľujú, čo v skutočnosti spustilo ničivú vlnu v Nepále

Himaláje živia veľkú časť južnej Ázie

Riziko sa však netýka len náhlych povodní. Himaláje fungujú ako obrovský prirodzený vodný systém, ktorý zásobuje rieky dôležité pre stovky miliónov ľudí v južnej Ázii.

Organizácia ICIMOD očakáva, že väčšina povodí v oblasti Hindu Kush Himalaya dosiahne približne v polovici storočia takzvaný „vrchol vody“. Ide o moment, keď odtok z topiacich sa ľadovcov dosiahne maximum a následne začne klesať spolu s úbytkom samotných ľadovcov.

Nový výskum zároveň vyčíslil aj ekonomickú závislosť Indie od himalájskej vody. Podľa správy podporuje približne 20 percent indického hrubého domáceho produktu, keďže je dôležitá pre pestovanie pšenice, ryže a čaju, výrobu vodnej energie aj pútnický turizmus.

Samotné horské štáty však podľa správy získavajú len približne päť percent tejto hodnoty.

„Himaláje sú tretím pólom,“ povedal pre BBC ekonóm Nicholas Stern, predseda Grantham Research Institute on Climate Change and the Environment pri London School of Economics.

„Na rozdiel od Arktídy alebo Antarktídy žijú pod týmto pólom stovky miliónov ľudí,“ upozornil. Himalájsky ekologický systém podľa neho predstavuje „národnú a medzinárodnú infraštruktúru“ a približuje sa k bodu zlomu.

Topenie urýchľuje aj čierny uhlík

Nie všetky príčiny úbytku ľadovcov sú podľa výskumníkov mimo kontroly štátov v regióne.

Správa Systemiq odhaduje, že približne tretinu topenia himalájskych ľadovcov spôsobuje čierny uhlík. Veľká časť pochádza z tehelní v nížinách. Sadze, ktoré sa ukladajú na snehu a ľade, absorbujú viac slnečného žiarenia a tým urýchľujú topenie.

Na rozdiel od globálnych emisií skleníkových plynov ide podľa autorov správy o problém, ktorý môže India a jej susedia ovplyvniť priamo.

„Himaláje sa približujú k bodu zlomu a v stávke sú milióny životov a živobytí,“ povedala hlavná autorka správy Arushi Chopra zo spoločnosti Systemiq. „Ľadovce sa topia rýchlejšie ako pred desiatimi rokmi,“ dodala.

Správa preto navrhuje desať prioritných zmien. Patrí medzi ne znižovanie emisií čierneho uhlíka, rozšírenie monitorovania ľadovcov, zlepšenie systémov včasného varovania pred katastrofami aj zmena spôsobu, akým sa v horských oblastiach rozvíja cestovný ruch.

Čítajte viac

To, čo predchádzalo katastrofe v Nepále, je ešte desivejšie. Vedci rozpletajú smrtiacu reťaz udalostí

Turizmus má prinášať viac regiónom

Jedným z odporúčaní je aj lepšia pripravenosť na katastrofy. Vlády by sa podľa výskumníkov mali vopred dohodnúť, ako postupovať pri vzniku rizika – od evakuácie obyvateľov až po ochranu citlivej infraštruktúry.

Zmeniť sa má podľa správy aj prístup k turizmu. Indickú časť Himalájí navštívi ročne približne 400 miliónov turistov.

Cieľom by podľa vedcov nemalo byť len zvyšovanie počtu návštevníkov, ale aj to, aby väčšia časť vytvorenej hodnoty zostávala v horských regiónoch a opätovne sa tam investovala.

Generálny riaditeľ ICIMOD Pema Gyamtsho upozornil, že hrozby sú čoraz zložitejšie. „Ľadovce ustupujú, permafrost a vysokohorské svahy sú čoraz nestabilnejšie a komunity aj infraštruktúra nižšie po prúde čelia rastúcim rizikám zložitých a navzájom prepojených hrozieb,“ povedal.

Ako dodal, tieto riziká sa nekončia na štátnych hraniciach. „Nerešpektujú národné hranice a žiadna jednotlivá krajina ich nedokáže riešiť sama,“ uviedol.

Podľa BBC preto rastie význam cezhraničného monitorovania, zdieľania údajov o rizikách, spoločných systémov včasného varovania aj investícií do odolnosti. Nejde pritom len o ochranu ľudských životov, ale aj ekonomík a živobytia stoviek miliónov ľudí závislých od Himalájí.

Pozrite si archívnu reportáž o nedávnej katastrofe v Nepále.