Pred smrteľnými povodňami v Nepále prišli nevídané horúčavy. Zohrali úlohu pri zrútení ľadovca?

Napísala to v utorok agentúra AFP s odvolaním sa na analýzu meteorologických údajov vykonanú americkou nezávislou organizáciou Berkeley Earth (BE). Počet obetí na oboch stranách je najmenej 1 400, pričom bezmála ďalších 6 000 ľudí je stále nezvestných.

Medzi 21. a 26. augustom sa odhadované priemerné teploty na ľadovci v nadmorskej výške 5 200 metrov pohybovali okolo piatich stupňov Celzia. Za viac ako 55 rokov, za ktoré sú k dispozícii údaje, pritom nikdy v tomto období neprekročili štyri stupne. V mieste odtrhnutia sa priemerná teplota, zaznamenaná po týchto šiestich dňoch, od polovice 20. storočia zvýšila približne o 1,8 stupňa.

Mimoriadne teplé leto

Sériu lokálnych teplôt rekonštruoval klimatológ z BE Robert Rohde na základe dát z klimatického modelu ERA5 európskeho programu Copernicus a zo siete 14 vysokohorských meteorologických staníc vzdialených od ľadovca deväť až 140 kilometrov. "Bez dodatočného tepla spôsobeného klimatickými zmenami by porovnateľná meteorologická udalosť patrila medzi extrémne zriedkavé javy, ktoré sa pravdepodobne vyskytujú len raz za niekoľko tisíc rokov," povedal k tomu Rohde.

Tohtoročné leto bolo v zasiahnutej oblasti Lang-tchang štvrtým najteplejším, ako vyplýva zo všetkých údajov z programu Copernicus analyzovaných AFP za obdobie 1970 až 2026, pričom rekord bol zaznamenaný predvlani.

„Tieto výnimočne teplé podmienky môžu vysvetľovať topenie permafrostu a zosuv svahu a ľadovca," myslí si klimatologička Valérie Massonová-Delmotteová, ktorá sa spolupodieľala na vypracovaní osobitnej správy Medzivládneho panela OSN pre zmenu klímy (IPCC) o oceáne a kryosfére, teda všetkého prostredia Zeme. Permafrost, čiže trvalo zmrznutá pôda, funguje ako ľadový tmel zabezpečujúci súdržnosť skalných stien, ktorého rozpad prispieva k ich nestabilite.

Čítajte viac

Najprv si mysleli, že sa odtrhol ľadovec. Vedci teraz odhaľujú, čo v skutočnosti spustilo ničivú vlnu v Nepále

Výrazné topenie snehu

Satelitné snímky tiež ukázali výrazné topenie snehu v dňoch pred katastrofou. To predstavuje významný zdroj tekutej vody, ktorý môže prenikať do trhlín v hore a uľahčovať zosuvy, uviedol expert na ľadovce Étienne Berthier z francúzskeho Národného centra vedeckého výskumu (CNRS).

Odborníci však zostávajú opatrní ohľadom presnej úlohy, ktorú táto vlna horúčav zohrala. „Vysoké teploty nemuseli automaticky viesť k zrúteniu. Ak teplota pôsobila ako spúšťač, zdá sa, že k tomu mohlo dôjsť iba preto, že skalný masív sa už nachádzal veľmi blízko bodu zlomu,“ podotkla Kristen Cooková z francúzskej Univerzity Grenoble Alpes. Vedci teraz skúmajú drobné pohyby zaznamenané v pohorí v rokoch pred zosuvom a ich súvislosť s vývojom teplôt, dodala.

Deväť dní pod zemou a stále živí. Z tunelov vodnej elektrárne v Nepále vytiahli prvých ľudí.