Obesia ma, mal sa báť Putin. V Moskve silnie pocit, že „cisár je nahý“, strach ho ženie k ďalšej eskalácii
Ruský prezident Vladimir Putin sa podľa denníka The Economist obáva, že ukončenie vojny na Ukrajine bez výrazného územného zisku by mohlo ohroziť jeho postavenie aj bezpečnosť. Kremeľ sa preto mal rozhodnúť pokračovať v eskalácii konfliktu, pričom Západ varuje pred možným nárastom hybridných útokov.
„Obesia ma,“ mal podľa jedného zo zdrojov denníka The Economist z Putinovho okolia povedať ruský líder svojim najbližším spolupracovníkom v určitej fáze vojny. Denník uvádza, že Putin pravdepodobne verí, že neúspešné ukončenie konfliktu by mohlo predstavovať priame ohrozenie jeho moci aj osobnej bezpečnosti.
The Economist píše, že ruský prezident sa po niekoľkých týždňoch úvah počas leta rozhodol pre ďalšie vyostrenie konfliktu. Rusko by podľa zdrojov denníka mohlo zintenzívniť hybridné operácie a sabotážne akcie namierené proti spojencom Ukrajiny.
Obavy zo sabotáží v Európe
Západné tajné služby upozorňujú, že Moskva by mohla cieliť aj na európske továrne vyrábajúce vybavenie pre ukrajinskú armádu či na zásobovacie trasy smerujúce z Európy na Ukrajinu. Zároveň však predpokladajú, že Putin sa chce vyhnúť priamej vojenskej konfrontácii s NATO.
K rozhodnutiu pokračovať v eskalácii mohla údajne prispieť aj nedávna návšteva riaditeľa americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Johna Ratcliffa v Moskve. Hoci cieľom návštevy malo byť podľa denníka zmiernenie napätia, jeden zo zdrojov blízkych Kremľu uviedol, že Putin ju mohol interpretovať ako prejav slabosti Spojených štátov.
Rastúca nespokojnosť v Rusku
Problémom pre ruského prezidenta má byť aj rastúca nespokojnosť medzi ruskými elitami a časťou verejnosti. Dôvodom majú byť najmä ukrajinské útoky na území Ruska a dlhé trvanie vojny.
Nezávislé ruské centrum Levada uvádza, že 57 percent Rusov označuje súčasnú situáciu v krajine za „napätú“. Denník zároveň píše o poklese podpory prezidenta Putina.
„Najväčším problémom podľa zdroja z Kremľa nie je ani tak ekonomika alebo absencia vojenských úspechov, ako skôr čas, ktorý už vojna premárnila. Nech už jej výsledok bude akýkoľvek, takmer päť rokov vojny je neúspech,“ uvádza denník.
Jeden z predstaviteľov ruskej elity mal pre denník povedať, že medzi vplyvnými ľuďmi v krajine rastie pocit, „že cisár je nahý“.
Putin nechce ukázať slabosť
The Economist zároveň upozorňuje, že presné dôvody Putinovho rozhodovania nie je možné s istotou poznať. Jeho kroky v súvislosti s vojnou však majú súvisieť predovšetkým so snahou udržať si moc.
„Nikto nemôže vedieť, čo presne sa Putinovi odohráva v hlave. Jeho dôvody pre eskaláciu vojny sú však – rovnako ako jeho rozhodnutie vôbec napadnúť Ukrajinu – vnútorné. Jeho hlavným cieľom vždy bolo udržať si vlastnú moc a v konečnom dôsledku aj vlastný život,“ napísal denník.
Moskva môže z rovnakého dôvodu zintenzívniť aj represie voči ľuďom označovaným za „vnútorných nepriateľov“. Podľa denníka nemá ísť o reálnu hrozbu pre Putinovu vládu, ale o spôsob, ako demonštrovať silu a zabrániť dojmu slabosti.
Trump, Putin a Zelenskyj za jedným stolom? Šéf CIA mal v Moskve navrhnúť historické stretnutie prezidentov:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"