Hrozí Rusku ďalšia vlna mobilizácie a prečo Kremeľ potrebuje nových vojakov? Odpovedá politológ priamo z Moskvy (rozhovor)
Kremeľ odmietol správy o chystanej mobilizácii státisícov Rusov do vojny na Ukrajine, pred ktorou opakovane varuje ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj či analytici. Kým Moskva oficiálne akékoľvek plány popiera, politológ žijúci v Moskve Jiří Just v rozhovore upozorňuje, že ruský systém vykazuje jasné známky príprav a Kremeľ bude uprednostňovať vojenské ciele pred obavami zo straty podpory obyvateľov.
Rusko oficiálne novú mobilizáciu odmieta. Čo však podľa vás znamenajú signály, že sa na ňu pripravuje?
Na mobilizáciu sa pripravuje celý ruský systém, či už politický, správny alebo vojenský systém. Nielenže sa naň nacvičujú rôzne mobilizačné opatrenia, ale trénujú sa tiež predávania napríklad mobilizačných dokumentov.
V nedávnych týždňoch začala platiť legislatíva, ktorá ukladá zamestnancom povinnosť, aby v prípade mobilizácie informovali svojich zamestnancov a dodržali to, aby sa zamestnanci objavili vo vojenských správach.
Naozaj teda môžeme povedať, že ruský systém je na možnú mobilizáciu alebo, lepšie povedané, nové kolo mobilizácie pripravený.
Prečo by Kremeľ potreboval ďalšiu mobilizáciu a dokáže dnes Rusko získavať dostatok vojakov dobrovoľným náborom?
Do istej miery dokáže. Rusko stále vie mobilizovať časť ruských mužov na dobrovoľné prihlásenie sa do armády. Je to najmä finančnými stimulmi pre dobrovoľníkov. Sú to napríklad rôzne finančné špeciálne akcie – niekde dostávajú dobrovoľníci viac ako v niektorých iných regiónoch. Prípadne môžu slúžiť v niektorých jednotkách, kde je služba počas tzv. zvláštnej vojenskej operácie, teda vojny, časovo obmedzená napríklad na pol roka alebo rok a podobne. Je to veľmi sofistikovaný systém.
Rusko má však predsa nedostatok ľudí, pretože ruská armáda v súčasnej dobe naráža na mimoriadne opevnené územia na východnej Ukrajine, konkrétne v Doneckej oblasti, a snaží sa čo najrýchlejšie, pokiaľ je to možné v rámci obrnených a opevnených území, dosiahnuť hranice Doneckej oblasti a dobyť to, čo si Vladimír Putin praje.
Takže na jednej strane je tu ešte nejaký možný „dobrovoľný“ nábor a na druhej strane je tu politika, je tu cieľ, a teda čo najrýchlejšie dobyť Doneckú oblasť. A to sa nemusí vždy preťať. Čím väčší počet ľudí, tým rýchlejšie Rusko môže, aspoň tak sa domnieva Kremeľ, dobyť východ Ukrajiny. A preto má aj v tomto smere mobilizácia istú logiku.
Ako by nová mobilizácia ovplyvnila náladu ľudí v Rusku a ako veľmi by mohla oslabiť podporu Putinovej vlády?
Nemyslím si, že by si Vladimir Putin kládol túto otázku, ak by to bolo správne podané z propagandistického hľadiska, či ak by to bolo distribuované tak, že mobilizácia bude obmedzená, teda môže sa dotknúť len určitej skupiny ľudí. Ruský systém im napríklad môže sľúbiť, že sa nebudú priamo angažovať na fronte. Naozaj teda záleží na tom, ako to bude ruský režim vysvetľovať svojim obyvateľom.
Zároveň by sa však mohol objaviť nesúhlas, ale nemyslím si, že by sa Vladimir Putin obával toho, že stratí 10 % podpory, pretože v súčasnej dobe podpora viac-menej klesá každý týždeň. Stále sa pohybuje okolo 65 – 70% v závislosti od prieskumu. Myslím si, že pre Vladimira Putina je ako nejaké číslo, ktoré mu prinesú sociológovia, oveľa dôležitejšie splniť si cieľ – dobyť tú časť Ukrajiny, po ktorej túži.
Pozrite si celý rozhovor:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"