„Moja česť a dôstojnosť už boli zničené.“ Príbehy Afgancov ukazujú, čo zostalo z ich životov po piatich rokoch Talibanu
Kedysi snívali o kariére, vlastnom podnikaní či rodine. Po piatich rokoch vlády Talibanu mladí Afganci hovoria, že už „nemôžu snívať vo veľkom“, zatiaľ čo niektoré ženy musia bojovať aj o možnosť odísť z násilného manželstva.
Po desaťročiach vojny síce mnohí Afganci žijú bez každodenného strachu z výbuchov, pokoj však prišiel spolu s inou stratou: možnosti rozhodovať o tom, ako bude vyzerať ich vlastný život.
Krátko predtým, ako Taliban v auguste 2021 ovládol Afganistan, sa Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) rozprávalo s niekoľkými mladými ľuďmi v Kábule. Pýtalo sa ich na strach, ale aj na budúcnosť, ktorú si pre seba predstavovali.
Po piatich rokoch ich oslovilo znova. Ich odpovede ukazujú, čo môže s človekom urobiť život v krajine, kde sa priestor na vlastné rozhodnutia postupne zmenšuje.
Chcel tvoriť módu, dnes šije potajomky
Ahmad Dawood kedysi sníval vo veľkom. Chcel študovať módny dizajn, dovážať látky z Turecka, navrhovať vlastné oblečenie, zamestnávať krajčírov a svoje modely raz predávať aj za hranicami Afganistanu.
„Nič z toho sa nestalo. Všetko sa obrátilo naruby,“ povedal dnes 29-ročný muž pre RFE/RL.
Namiesto vlastnej značky pracuje na rodinnej farme za Kábulom, kde pestuje ovocie a zeleninu. Šiť neprestal, no ženské šaty vyrába tajne pre niekoľko zákazníčok.
Pred piatimi rokmi premýšľal aj nad svadbou a vlastnou rodinou. Dnes žije s rodičmi a dvoma mladšími sestrami a všetko, čo zarobí, potrebuje doma. „Stále nie som ženatý, pretože nezarábam dosť na to, aby som uživil manželku a deti,“ povedal.
Jeho príbeh nie je podľa RFE/RL výnimočný. Mladí ľudia, ktorí ešte pred niekoľkými rokmi videli pred sebou kariéru a možnosti, postupne znižujú svoje očakávania.
Naseem Karimi si napríklad predstavoval prácu v štátnej správe a nevylučoval, že jedného dňa vstúpi do politiky. Dnes parlament neexistuje a Karimi učí na súkromných školách na dočasné zmluvy.
S priateľmi sa pokúsil založiť súkromnú vysokú školu, no nenašli dostatok študentov, ktorí by si ju mohli dovoliť. „Mladí ľudia už nesnívajú ako kedysi. Už nemôžeme snívať vo veľkom,“ povedal pre RFE/RL. Jeho dnešný cieľ je oveľa skromnejší. „Chcem len stabilnú prácu.“
Karimiho príbeh zapadá do širšieho obrazu krajiny, v ktorej sa veľké plány často menia na boj o základné živobytie. Podľa údajov OSN, ktoré cituje BBC, si až tri štvrtiny Afgancov nedokážu zabezpečiť ani základné životné potreby.
Aj návšteva kozmetického salónu musí zostať tajomstvom
Pre ženy znamenal návrat Talibanu ešte výraznejší zásah do každodenného života. RFE/RL opisuje príbeh 27-ročnej Zainab Ramzovej, ktorá vyštudovala žurnalistiku. Dva roky si nedokázala nájsť prácu, až napokon začala pôsobiť v kábulskom rádiu.
Kedysi chodila behať a na túry. Dnes je aj taká bežná aktivita prakticky nemožná. Taliban zakázal ženské posilňovne aj kozmetické salóny. Niektoré preto fungujú tajne v súkromných domoch.
Pred rodinnou svadbou jeden navštívila aj Ramzová. Majiteľka ženy požiadala, aby prichádzali a odchádzali jednotlivo. Nechcela, aby si susedia všimli, čo sa v dome deje.
„Predstavte si, že musím tajne ísť do kozmetického salónu, aby som si dala upraviť vlasy na rodinnú svadbu, akoby išlo o nejakú veľkú bezpečnostnú operáciu,“ povedala.
Osemnásťročná žena odmietla ustúpiť
Ako tieto pravidlá vyzerajú v praxi, ukazuje aj reportáž BBC, ktorá počas dvoch rokov získala nezvyčajný prístup k predstaviteľom Talibanu.
Pred guvernérom provincie Džauzdžán Abdullahom Sarhadim sedela 18-ročná žena, ktorú BBC nazýva Tuba. Tvrdila, že ju manžel celé mesiace bil, a žiadala o rozvod.
Guvernér sa ju snažil presvedčiť, aby zostala. Pýtal sa jej, kto si ju po rozvode vezme, a varoval ju pred stratou cti a dôstojnosti. Mladá žena mu však jednoducho odpovedala: „Pán guvernér, moja česť a dôstojnosť už boli zničené.“
Rodina chce o rozvod bojovať pred súdom, hoci podľa BBC je pre afganskú ženu v súčasnom systéme veľmi ťažké dosiahnuť ho bez súhlasu manžela. Sarhadi neskôr pred mužmi vo svojej kancelárii označil ženy za „nerozumné“ a „menejcenné v intelekte“.
Muži z vojny dnes rozhodujú o krajine
BBC zároveň stretla ľudí, ktorí sa po návrate Talibanu ocitli na opačnej strane moci.
Sarhadi bol kedysi vojenským veliteľom Talibanu a niekoľko rokov strávil vo väznici Guantánamo. Reportérom povedal aj to, že sa podieľal na zničení monumentálnych budhistických sôch v Bámijáne.
„Zničil som ich vlastnými rukami,“ vyhlásil. Ľútosť necíti. „Prečo by som mal ľutovať? Bola to Božia vôľa.“
Ďalší predstaviteľ Talibanu Habibullah Badr BBC priznal, že v minulosti bol „zodpovedný za operácie samovražedných útočníkov“ v Kábule. Neskôr pôsobil vo vedení afganského väzenského systému.
Na podujatí na jeho počesť si jeden z prítomných mužov dovolil požiadať, aby Taliban opäť otvoril školy pre dievčatá. Nasledovalo nepríjemné ticho a mikrofón mu odobrali.
„Chcel som povedať aj ďalšie veci, ale nedovolili mi pokračovať,“ povedal neskôr pre BBC.
Stav bez vojny ešte nemusí znamenať bezpečie
Taliban za jeden zo svojich úspechov označuje fakt, že Afganistan už nezažíva rozsiahlu vojnu ako pred jeho návratom k moci. RFE/RL však pri piatom výročí prevzatia krajiny zorganizovalo diskusiu, v ktorej bývalí afganskí predstavitelia a bezpečnostní experti upozornili, že koniec bojov ešte neznamená skutočné bezpečie.
Bývalá afganská veľvyslankyňa v Nórsku Shukria Barakzai upozornila, že bezpečnosť nemožno merať iba tým, či v uliciach vybuchujú bomby.
„Ak dievča nemôže chodiť do školy, žena nemôže pracovať alebo sa voľne pohybovať, novinár nemôže hovoriť a ľudia sa nemôžu podieľať na rozhodovaní o budúcnosti svojej krajiny, nie je to skutočné bezpečie,“ povedala v diskusii RFE/RL.
Médium pripomína, že Taliban po návrate k moci zrušil demokratické inštitúcie a poradné orgány a rozhodovanie sústredil okolo svojho najvyššieho vodcu Hajbatulláha Achúndzádu. Z verejného života zároveň do veľkej miery vytlačil ženy, obmedzil médiá a potlačil občiansku spoločnosť.
Bývalá predstaviteľka americkej Rady národnej bezpečnosti Lisa Curtis v diskusii upozornila, že pre dlhodobú stabilitu Afganistanu je nevyhnutné politické zastúpenie aj ľudí mimo Talibanu. „V súčasnosti neexistuje spôsob, ako sa postaviť proti tomuto totalitnému režimu bez rizika ujmy alebo nezákonného zadržania,“ povedala.
Obavy vyvoláva aj ďalšie sprísňovanie pravidiel. RFE/RL píše, že Taliban v posledných rokoch ešte viac obmedzil vzdelávanie žien a dievčat a zároveň pokračuje v centralizácii moci. Odborníci v diskusii varovali, že kombinácia represívnej vlády a ekonomickej neistoty môže byť problémom aj pre budúcu stabilitu krajiny.
„Ľudia jednoducho chcú žiť v pokoji“
Taliban zdôrazňuje, že po desaťročiach vojny priniesol Afganistanu väčšiu stabilitu. Aj Karimi priznáva, že mnohí ľudia už nezažívajú taký strach z bombových útokov ako kedysi. „Ľudia jednoducho chcú žiť v pokoji,“ povedal pre RFE/RL.
Lenže pokoj prišiel pre mnohých spolu so stratou možností. Karimi to po piatich rokoch zhrnul slovami: „Naučili sme sa žiť s krajinou takou, aká je.“
Nie všetci sa s tým však chcú zmieriť. BBC sa rozprávala aj so ženou, ktorú z bezpečnostných dôvodov nazýva Hoda. Po návrate Talibanu protestovala v uliciach a verí, že súčasný systém nemôže vydržať navždy.
„Ženy túto situáciu nemôžu akceptovať. Môžu zavádzať ďalšie obmedzenia, ale takto to nezostane navždy,“ povedala.
A dôvod, prečo Taliban podľa nej tak tvrdo zasahuje práve proti vzdelávaniu žien, vidí jasne: „Myslím si, že Taliban sa bojí vzdelaných žien. Preto ženy obmedzuje. Chce nevzdelané ženy, aby nemohli vychovať múdrych mužov. Pretože to by znamenalo koniec Talibanu,“ dodala.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"