Vlastná dcéra výmenou za jedlo a lieky. Extrémna chudoba v krízovej oblasti zahnala rodičov do neriešiteľnej pasce

Štyridsaťpäťročný Juma Khan našiel za posledných šesť týždňov prácu len na tri dni. Zarobil v prepočte necelé tri eurá na deň. „Moje deti išli spať hladné tri noci po sebe. Moja žena plakala, deti tiež. Musel som prosiť suseda o peniaze na múku,“ hovorí pre portál BBC. „Žijem v neustálom strachu, že mi deti zomrú od hladu.“

Jeho príbeh nie je v dnešnom Afganistane ojedinelý. Podľa údajov OSN si až traja zo štyroch Afgancov nedokážu naplniť základné životné potreby. Krajina čelí rekordnej úrovni hladu a viac ako desatina populácie sa nachádza len krok od totálneho hladomoru.

Drastické riešenia z núdze

V komunitách roztrúsených po vyprahnutých kopcoch provincie Ghór je devastačný vplyv nezamestnanosti všadeprítomný. Abdul Rashid Azimi drží v náručí svoje sedemročné dvojičky, Roqiu a Rohilu. So slzami v očiach vysvetľuje, prečo uvažuje nad niečím, čo je pre rodiča nepredstaviteľné.

„Som ochotný predať svoje dcéry,“ plače. „Som chudobný, zadlžený a bezmocný. Deti za mnou chodia a prosia: ‚Baba, daj nám chlieb.‘ Ale čo im mám dať? Kde je práca?“ Hoci mu to podľa vlastných slov láme srdce, nevidí inú možnosť, ako nasýtiť svoje ostatné deti. Doma majú momentálne len chlieb a horúcu vodu, niekedy ani nie čaj.

Ešte tragickejší je príbeh Saeeda Ahmada. Ten už svoju päťročnú dcéru Shaiqu predal. Dievčatko ochorelo na zápal slepého čreva a cystu na pečeni, no rodina nemala na operáciu. „Nemal som peniaze na lekárske výdavky. Tak som dcéru predal príbuznému za 200-tisíc afgání (približne 2 700 eur),“ priznáva Saeed. Shaiqa je po úspešnej operácii doma, no o päť rokov, keď bude suma splatená, bude musieť rodinu opustiť a odísť k novému „majiteľovi“. „Keby som mal peniaze, nikdy by som to neurobil. Ale aspoň ostane nažive,“ dodáva otec.

Čítajte viac

Hrozí Amerike ďalší Afganistan? Expert tvrdí, že konflikt s Iránom sa začína nebezpečne podobať minulosti

Humanitárna pomoc v troskách

Situácia sa prudko zhoršila po tom, čo svetové mocnosti vrátane USA a Veľkej Británie drasticky obmedzili pomoc po návrate Talibanu k moci v roku 2021. Aktuálne údaje OSN ukazujú, že objem prijatej pomoci je o 70 % nižší než v roku 2025. Problémy prehlbuje aj katastrofálne sucho.

Hovorca vlády Talibanu Hamdullah Fitrat pre BBC uviedol, že za súčasný stav môže predchádzajúca administratíva a „umelá ekonomika“ vytvorená prísunom dolárov počas 20-ročnej invázie. „Po skončení invázie sme zdedili chudobu, útrapy a nezamestnanosť,“ tvrdí Fitrat. Donori však poukazujú na to, že hlavným dôvodom ich odchodu sú represívne politiky Talibanu, najmä obmedzovanie práv žien.

Cintoríny plné malých hrobov

Najsmutnejší dôkaz krízy poskytujú miestne cintoríny. Počet malých detských hrobov je približne dvojnásobne vyšší než počet hrobov dospelých. V nemocnici v Čagčaráne je novorodenecké oddelenie preplnené, často ležia dve bábätká v jednej postieľke. Väčšina trpí podvýživou a dýchacími ťažkosťami.

Dvadsaťdvaročná Shakila porodila dvojičky predčasne. Jedno z dievčatiek vážilo len kilogram a zomrelo skôr, než mu stihli dať meno. „Dcéra je slabá, pretože počas tehotenstva jedla len chlieb a pila čaj. Preto sú tie deti v takomto stave,“ vysvetľuje stará mama Gulbadan.

Zdravotná sestra Fatima Husseini priznáva, že sú dni, keď im zomrú aj tri bábätká denne. „Na začiatku bolo veľmi ťažké vidieť deti zomierať. Ale teraz sa to pre nás stalo takmer bežným javom,“ hovorí trpko. Nemocnica nemá lieky ani vybavenie na liečbu vyliečiteľných chorôb, ako je zápal mozgových blán. Rodiny, ktoré nemajú peniaze na nákup liekov v súkromných lekárňach, často berú svoje choré deti domov. Ich telá tak musia v boji o prežitie bojovať úplne samé.

Čítajte viac

Rusko sa oficiálne spája s Talibanom. Spolupráca režimov má za ambíciu bezpečnosť a rozvoj regiónu